← PREDOŠLÝ ĎALŠÍ →

A ževraj v teple nechutí jesť

Dnes ubehnú dva týždne, odkedy mnoho činností robím výlučne poležiačky. Nie, nie je to lenivosťou ani depresiami a už vôbec nie nedostatkom práce, jednoducho sa mi vrátili staré problémy s krížami. Stalo sa to vlastne nachladnutím na prezentácii Hempel, kde nám vrelo odporúčal ísť náš egyptský kolega. Jediné, čo nám pripomínal, aby sme dva dni predtým nejedli. Trošku sme nechápali, keďže máme za sebou mnoho firemných prezentácií v rôznych kútoch sveta, ale táto sa skutočne vymykala štandartom. Odhliadnuc od priestorov, nádhernej sály v Holiday Inn s čarovnou dekoráciou stolovania a neodbytným čašníkom-runnerom a to doslovne, ktorý nám menil skvelé drinky ako na bežiacom páse, samozrejme nealkoholické, prezentácia sa začala s dvojhodinovým meškaním.

Isto, kolega ako typický Arab zaspal doma, nie ako nám prizvukol, spať budem počas prednášky a počkám si na vyvrcholenie, cháp ako obžerstvo. Prednášajúci bol nadšený, že v sále sa nachádzalo aj pár žien, slovom štyri kúsky vrátane jednej Európanky –Slovenky. Mali sme tú možnosť ich zrátať, veď sme prišli takmer načas. Na počet mužov asi 300+ to bolo milé, týždeň predtým prednášal v Saudskej Arábii čisto mužskému obecenstvu. Tombola síce nebola, na čo sa tešili mnohí príšelci, že vyhrajú Ipad, domáce kino alebo exotickú dovolenku, rozumej do Európy, ale každý aspoň vyfasoval firemný darček – zvukový merač vzdialenosti a elektronický merač farebného odtieňa. Ešteže tak. Prednáška bola rýchla, k veci, bez zbytočností a obkecávačiek, na mnoho informácií nás navigovali na internet. Kolo otázok prebehlo bezbolestne, škoda, že pýtajúci sa počas prezentácie venovali neustálemu vyfajčovaniu a kláboseniu za stolom, inak by také prízemné otázky nekládli. A nastal čas večere. Kobylky rýchlosťou svetla prebzikli do salónu so švédskymi stolmi prehýbajúcimi sa od množstva a variácií jedla.

Samozrejme, rozmýšľala som, ako ochutnať zo všetkých farieb a všetkých druhov, aspoň taký malý kúsoček si z každého ušmyknúť na tanier. Bolo to nemožné. Pri tých našich množstvách, čo sme si naložili na tanier, na jeden tanier, nie ako ostatní nosili kopu tanierov s vrcholkami jedla, sme vyzneli pohŕdavo a namyslene, že nám nešmakuje lokálna kuchyňa. Druhé kolo so sladkosťami som už nakladanie zvládla jednoduchšie, horšie to bolo s požitím. O tradičnej sladkosti ‘Mother of Ali’ niekedy nabudúce, vždy mi totiž lezie hore krkom, ale odmietnuť lokálnu pohostinnosť, to sa nepatrí. Tak toto je to, prečo sme nemali dva dni jesť, vravím si. Pre Európana aj týždeň hladovky po tomto obžerstve je prospešný.

Arabi spotrebujú veľmi veľa potravín, keďže počas horúcich dní sa nič iné ani  nedá robiť. Jesť, spať a prepínať telku. Obzvášť Kuvajťania sú ževraj najobéznejší národ na svete. Môžem to iba potvrdiť, aj keď Američania veľmi nezaostávajú. Všeobecne, Arabi sú veľmi lenivé národy, prepáč Samer, kde 90% Arabov nepracuje alebo sa iba tak tvári, že pracuje a ostatných 10% žije v nearabských krajinách, čiže sú donútení systémom k činnosti. Doteraz som si myslela a mala takú skúsenosť, že Gréci sú najlenivejší. Ale kďeže! Tí si aspoň sami kávu uvaria, ale Arabi, tí sa nechajú obskakovať zpredu, zozadu, zboku, zhora, zdola. Preto aj Kuvajt je dosť zabrzdená a uzatvorená krajina, napriek obrovskému potenciálu a ropnému bohatstvu. Socializmus, aj keď v tej najvyššej možnej forme, keď kuvajtský ľud je nadmieru spokojný s tým, ako sa o neho štát stará, vedie túto krajinu do záhuby. Pokiaľ sa nespamätajú a neprelomia víziu, stále budú iba tí, ktorí sedia na rope a štát im chátra. Pred vojnou s Irakom to bola najvyspelejšia arabská krajina, ale odvtedy to ide s nimi iba dole vodou. V roku 2010 vláda, áno, majú tu konštitučnú monarchiu s klasickou opozíciou, vydala nový ekonomický plán, taká nejaká päťročnica, ktorá obsahuje 1100 projektov v odhadovanej hodnote 125 miliárd USD. Pre porovnanie, to je asi toľko, koľko plánuje preinvestovať vláda SR za 20 rokov (z európskych fondov, samozrejme). A čo čert nechcel, dodnes je preinvestovaných 30% a emir má hlavu v smútku. Ja ti, milý emirko, odporúčam, zbav sa vlády a začni vládnuť múdro a sám, tak ako to dokážu Saudi, Katarčania či šejkovia v Emirátoch. Potom sa prestane tak vehementne kradnúť a kuvajtské rodiny sa nebudú iba hádať. Ty budeš ten, ktorý bude mať víziu a ty rozhodneš, kam investovať. Ten ambiciózny päťročný plán hospodárskeho rastu, ktorý jednohlasne schválil kuvajtský parlament, neoživuje ekonomiku ani neznižuje závislosť krajiny od ropy (veď sa ani neplní). A my, ktorí sme sem prišli pomôcť naplniť kuvajtskú víziu, sa radšej poobzeráme po okolitých krajinách, kde to fičí. V Katare sa síce stavia rovnako bezhlavo ako v Dubaji, bez celistvého masterplanu a architekti sa tam skôr chodia vyšantiť ako ponúknuť svoj odborný pohľad a profesijnú víziu dobrého stavebného rozvoja a infraštruktúry, ale aspoň sa snažia osamostatniť od ropy. Je to zdroj vyčerpateľný, to všetci vieme. Hej, emir, pozri, aké pekné interiéry sa realizujú v Katare, tak prestaň trúchliť na diváni, zadaj úlohy a poriadne kontroluj.

Leave a Reply

Renesančné deti

w-P7142452

Renesančné deti
Či už vnímame dizajn z polohy spôsobu života alebo ho staviame na úroveň poslania, je dobré byť dôsledný. Pohľad na dizajn sme si preto v našom ateliéri zjednodušili do dvoch hlavných princípov – dizajn je proces a dizajn je pre ľudí. Nekončí to pri nákresoch a špecifikáciách. Je prelezený množstvom spolupráce, komunikácie a úsilím dizajnéra uchopiť myšlienku, ktorú predtým zaznamenal a pretvoriť ju na reálne dielo či objekt. Ak má tvorba dizajnéra slúžiť ľudom, potom nám z toho vychádza profil, že dizajnér je filantrop so skúsenosťami a schopnosťou vytvoriť dielo prínosné pre druhého. Pre koho to teda robíme? Veľakrát svoj čas venujeme krátkodobým projektom, svätyniam developerov, politikov či podnikateľov, ktorých zmysel tkvie v demonštrácii veľkosti vlastnej neviditeľnosti, v lepšom prípade smeruje k tvorbe zisku. ‘A komu tím prospějete, co?’ zaznela v Pelíškach kultová otázka, ktorá je v tomto kontexte rovnako dramatická.

Takto by sa dala zhrnúť myšlienka, na základe ktorej vznikol kreatívno – vzdelávací projekt Renesančné deti. Vzdelanie je predsa predpoklad na to, aby sme mohli uvažovať podobne. Letnú dovolenku sme teda vymenili za dva týždne venované deťom, ktorým sme sa snažili podať jednoduchú správu – rob to, čo ťa baví, rešpektuj druhých a pomáhaj sebe a ľuďom vôkol. Podľa našich zjednodušených princípov dizajnu sme vytvorili týždňový koncept netradičného vzdelávania formou kreatívnych dielní a diskusií pre všetky deti vo veku od 9 do 15 rokov.

Príprave sme vyhradili 6 týždňov, počas ktorých bežala kampaň. Aby sme sa dostatočne pripravili, museli sme sa preniesť o pár rokov späť, spomenúť si, aké to bolo, keď sme mali hravých 12 a rovnako si uvedomiť, aké iné je mať toľko dnes. Existovali témy, ktoré sme považovali za riziko, nemohli sme predsa deti unudiť antropometriou, typológiou, deskriptívnou geometriou, históriou, psychológiou farieb, humanizmom, marketingom. Na druhej strane sú to oblasti, bez ktorých nemá význam o dizajne hovoriť. Pripravili sme preto zopár dvadsaťminútových prednášok, ktorým sme pridali ďalší prívlastok – diskusné. Aktivity spojené s tvorbou modelu vlastnej izby, moodboardov, návrhmi produktov, skicami, výkresmi mali byť výsledkom našej práce počas piatich dní. Na dávku turbulencií sme sa pripravili tak, že sme si načrtli viac sprievodných zadaní, ktoré sa mohli na mieste upravovať, variovať a hlavne použiť. Boli sme pripravení deti konfrontovať s názormi ostatných. Očakávali sme rôzne detské emócie. Príprava projektu bola v celku náročná a s odstupom by mohla pokojne poňať niektorý z tvarov teórie chaosu. Našim tieňovým cieľom bolo udržať deti na linke princípov dizajnu až dokonca. K jednému cieľu však zjavne vedie mnoho ciest. A aké to bolo v realite?

Ako kocúrkovská sa javila byť sekera zaťatá vo forme horúceho, tenkého drôtu, ktorý sme používali pri tvorbe modelu. Deti veľmi dobre chápu, že drôt je horúci. Napriek tomu sa niektoré dobrovoľne podujmú toto tvrdenie dokázať na vlastnej koži. Výsledkom ich prieskumu je, že na jednotke to vôbec nepáli a na šestke – aha, mám iba takú čiarku. Učíme sa zo skúsenosti.

Dobrý dizajn čerpá aj z poznatkov o človeku. Môže to vyznieť ironicky, ale k tvorbe dizajnu pre deti je treba pristupovať ako pri návrhu pre ľudí s obmedzením. Deti sú ‘postihnuté’ neustále sa meniacou veľkosťou a zrýchleným vnímaním času. V určitom veku na nich s istotou doľahne syndróm náhlej zmeny vnímania vlastnej osobnosti a poznania, že mesiac má minimálne dve strany. Je užitočné vedieť, že proporcia ľudského tela určuje tempo v súčasnom dizajne.

Obstáť v obhajobe sýrskych detí a objasnení ako naše zmiešané pocity súvisia s ich učením a učiteľmi je predsa len dosť náročné. Náš svet zažíva uvedomenie si hodnôt ako návrat k prírode, dobrovoľné aktivity na zlepšenie života v spoločnosti a podpora humanitných činností. Ten druhý ešte svoje hodnoty poriadne nepozná. Nepochybne však ide o ideálny príklad, kde vedľa seba existujú dva paralelné svety. Po stredoveku prichádza renesancia.

Pri zrýchlenom rytme je dobré mať veci pod dohľadom. Pracovné prostredie sa totiž v zápale rozširuje ako oheň. Červený vrchnák prestáva existovať, dôležité je to biele vnútri, čo lepí. Fineliner s kovovou špičkou sa razom premieňa na dokonalý dierkovač polystyrénu, prejde aj cez kartón. Horúci drôt sa trhá, nestíha uspokojiť nadšenie čakajúcich v rade. Dohliadať nad pracovným poriadkom je rozumné. Dôraz na minimalizáciu odpadu a diskusia o ochrane životného prostredia je časom prakticky neúčinná, preto sme zvolili robiť všetko viac-menej z polystyrénového a kartónového odpadu. Recyklovali sme veru dosť.

Deti zjedia, čo im navaríte. Najlepšie varí mama, vravia. Majú však schopnosť prekonať vlastné predsudky a skúsenosti, potrebuje to ich dávku kreatívity. Batátový nákyp s cuketou, tofu a kuracími kúskami znie príliš provokatívne a ponúka veľa možností, prečo jedlo inštinktívne oželieť. Musí existovať istá forma dôvery a potom je lepšie zvoliť minimalistický výklad menu – mäso s prílohou ako od Jamieho, alebo ak to zješ, narastie ti tretia ruka a ty do piatku na vernisáž všetko stihneš. Prípadne, keď doješ, pôjdem s tebou do bily, kde môžeš predviesť, aký si konzument. Dôvody pre motiváciu sa musia vyrovnať absurdnosti predsudkov. V polovici týždňa už jedlo znamenalo jednu z výziev dňa.

Pre detskú inšpiráciu a využitie kreativity sme úplne otvorili našu profesionálnu knižnicu interiérového dizajnéra so vzorkami a vzorknovníkmi, vytiahli pomôcky, perá a fixy. Časopisy a katalógy našli oslobodenie v zovretí nožníc. Neriskovali sme nudu. K dispozícii bola nielen rezačka polystyrénu, ale aj zrkadlovka, handy-cam a dva online notebooky s čiernobielou tlačiarňou. Všetko sme použili ako nástroje pri tvorbe dizajnu. Niekto potrebuje uvidieť ducha, iný chce adrenalín a napätie, ďalší sa inšpiruje textami piesní či návštevou zaujímavého miesta. Ako nás ovplyvňuje to, čo robíme? Deti to pomenovali, jasne definovali a hľadali kreatívne riešenia.

Po návšteve Slovenského múzea dizajnu s rozsiahlou zbierkou československých stoličiek 20.storočia si deti v tímoch navrhli a zostrojili modely prototypov vlastných stoličiek. Z recyklovateľného materiálu, v skutočnej veľkosti. Všetky stoličky boli nápadito kreatívne, v dobrej mierke, stabilné (v reálnom svete by mohli priniesť skvelé využitie) a každá mala vlastný príbeh. Tvorili svoje prvé názvy vlastných značiek, logá a vizitky. O najlepšej stoličke rozhodla ulica, kde sa od okoloidúcich získala priama odozvu. Zhostiť sa úlohy, odprezentovať svoj nápad a zabojovať o úspech bol zážitok rovnako silný ako uvedomenie si, že prístup je časťou úspechu. Atmosféra bola intenzívna, hlasovali policajti, dôchodcovia, šoféri čakajúci na zelenú, uponáhľaná verejnosť. Pri turistoch deti prepínali jazyky. Je úžasné sledovať, ako nám rastie nová sebavedomá bilinguálna generácia.

Kreatívno – vzdelávací projekt sme realizovali s našou dlhoročnou priateľkou, interiérovou dizajnérkou Scarlet Marcinkovou, ktorá je zároveň zakladajúci člen Slovenskej asociácie interiérových dizajnérov. S podporou Slovenského centra dizajnu v Bratislave sa mohol projekt usporiadať v ukľudňujúcich priestoroch galérie Satelit na Kollárovom námestí. Navštívili sme prebiehajúcu výstavu Dizajn a architektúra – Kontexty, kontakty a presahy, kde deti nahliadli na súčasný slovenský produktový dizajn. O slovenskej tradícii a folklóre prišla zaujímavo porozprávať dizajnérka Sylvia Ciulisová zo SlovakiaGift, čo inšpirovalo deti k návrhu grafík. Svoje dvere s pútavými témami otvorili novovznikajúce Slovenské múzeum dizajnu a reklamná agentúra JANDL. Časopisy na kreatívnu prácu poskytla redakcia časopisu INTERIÉR/EXTERIÉR. Janica Lacová z Jem iné sa postarala o zdravé jedlo pripravené z lokálnych potravín. Ďakujeme nielen perfektným Renesančným deťom a ich očarujúcemu zmyslu pre nové a kreatívne zážitky, ale aj rodičom a všetkým, ktorí sa zúčastnili. Ceníme si podporu a vôľu spolupracovať s nami na ďalšich projektoch.

Tieto dva týždne boli pre nás skvelou príležitosťou ukázať, ako môžu princípy dizajnu tvoriť súčasť vzdelávania, spoznávanie vlastných schopností a predností a pomôcť sebe a druhým. O dizajne vedia ľudia málo, aj keď už o tom niečo počuli. Dizajn je spôsob hľadania cesty vpred. Je dobré zamyslieť sa, komu pri dizajne venovať svoj čas a energiu.

Renesančné deti v číslach:
15 Renesančných detí
6 kreatívnych tímov
15 modelov individuálnych izieb v mierke 1:20
1 model školy a areálu
13 moodboardov
17 návrhov grafík na hrnček s témou slovenskej tradície
10 návrhov renesančných ikon
6 modelov stoličiek v mierke 1:1
6 návrhov lôg
40 ručne vyrobených vizitiek
50+ obrázkov, grafík, škíc, koláží A4+
3 grafické plagáty A0+
2 promo boardy
2 návrhy tienidla na lampu
500+ oslovených ľudí na ulici (z toho 293 dalo hlas)
1 predaná grafika na ulici
1 výtvarné stvárnenie auta
2 obhajoby prác
2 vernisáž
80+ ľudí na vernisáži

So sklom oknom

V našej malej Brátiške sme čerstvo nainštalovali sklenú priečku. V Starom Meste je viac ako pravdepodobné, že stropy budú vysoké a sklá chcú elegantne siahať od podlahu po strop. Viac ako pravdepodobné tiež je, že sklené platne na miesto realizácie sa nedostanú jednoducho, po schodoch a výťahu ani nehovoriac. Jediná možnosť ostáva cez okno. Naša rada teda znie – Predtým ako sa rozhodneš pre sklenú priečku, zmeraj si okenný otvor a pozri sa von, nech vieš, na čom si.

No toto je len špička, ktorá ťa neminie. Vnímanie skla v interiéri a jeho použitie na deliace priečky je z pohľadu užívateľa častokrát kontroverzné. Vnáša do priestoru prvky fantasy, niekedy dokonca semä schizofrénie.

Je to dané práve vlastnosťou skla – prepúšťa takmer sto percent svetla a nie je ho v podstate vidieť – preto ho milujeme. Podvedome však vieme, že sklo priestor delí, ale vizuálne nič nevidieť. A tu tkvie koreň kontroverzie. Sklo má totiž jednu neodmysliteľnú vlastnosť – okrem svetla prepúšťa aj všetko súkromie – preto ho nenávidíme.

A tak ešte jedna múdrosť – Z dvoch jednému nevyhovieš, alebo mucha do skla nenaráža preto, že ho nevidí, ale preto, že je blbá.

 

Z pohľadu užívateľa je

Zahrabaná Walhalla nad Dunajom

walhalla-regensburg919

Cestou okolo Regensburgu, pár kilometrov od bavorskej dialnice, sa oplatí vrámci natiahnutia kostí s neodvratnou toaletou zastaviť za mestečkom Donaustauf pri pomníku osobností nemeckej histórie Walhalla.

Stavba prezlečená za monument odvážnych Grékov dokáže dlho udržiavať závoj historickej hviezdy. Hmla sa rozplynie a preletí pár storočí až do roku 1842, kedy bola Walhalla otvorená podľa myšlienky bavorského kráľa Ľudovíta I., ktorú realizoval klasicistický architekt Leo von Klenze. Výrazne pripomína Panteón v Ríme alebo znovuzrodenie aténskeho Partenónu.

Architekt Klenze sám seba nepovažoval za napodobňovateľa, iný o ňom píšu ako o eklektickom štylistovi. Akokoľvek, bolo to za čias Napoleona, doby osvietenstva, romantizmu a rokoka, prelivu bielych nátačkových parochní a nostalgie za zlatou amforou v zátiší s bohyňou kamenných pŕs.

Pohľad späť je užitočný, pretože je v ňom poznanie, cez ktoré sa oplatí pozerať na cestu vpred. Prechádzka v tejto ’napodobenine’ je pôsobivá. Dokonale vykreslí atmosféru antických čias aj napriek tomu, že pomník má ‘iba’ dvesto rokov. Je celkom možné, že Klenze zvolil klasický štýl najmä pre jeho tvarovú čistotu, vytvoril akýsi dolmen 19. storočia. Stavba, ktorá má stáť stáročia, by mala byť mohutná. Musia ju vediet postaviť aj chlapi s jednou rukou, čo druhú stratili v bitke. S pečatným prsteňom kráľa Ľudovíta I. pred nosom a nízkym počtom lunárnych obehov na stavbu si Klenze zvolil architektonický štýl jak bič.

Stavba je postavená z bieleho mramoru, kameň je do detailu opracovaný na hodinárske, dvojmilimetrové špáry. Povrchy v interiéri sú rovnako mramorové, leštené, pretkané žilami a hniezdami rôzne sfarbených minerálov.

Ľudovít I. postavil pomník pre supermozgy a hrdinov krajín hovoriacich germánskym jazykom. Stále prítomní sú architekt Erwin von Steinbach, humanista Desiderius Erasmus z Rotterdamu, maliar Albrecht Dürer . Od roku 1848 do 2009 pribudlo okolo dvadsať ďalších búst ako Martin Luther, Albert Einsten, Wagner, Strauss, Brahms. Mnoho kráľov, vojvodov, básnikov, na stotridsať kamenných hláv.

PF 2015

Vianočné dekorácie ľavou zadnou

Prípravy na vianočné sviatky sú vždy v mnohom magické. Každoročný stres z príprav slávnostného stola prinajmenšom nadsadenej bohatosti, kvantá pečenia a varenia niekoľko týždňov vopred, nákupy nepotrebných darov, ktoré končia na výmenných bazároch alebo zaberajú životný priestor nášho bývania, skrývačka vypálených žiaroviek v dome i na vianočnom stromčeku či znovuobjavovanie nazhromaždených sviatočných dekorácií. Napriek týmto nástrahám je vianočné obdobie nasiaknuté radosťou, láskou a harmóniou.

Zdroj: pinterest.com

Počas sviatkov každý z nás túži po ešte krajšom a útulnejšom bývaní. Ponárať sa do vĺn blikajúcich svetiel, pretkaných sladkou pohodou a nezameniteľnou chuťou sentimentu tradičného gýču. To nemôže predsa vianočnému obdobiu voňajúcemu po horúcom punči a medovníkoch chýbať!

Zdroj: popsugar.com

Radi sa vraciame k tradíciám o mnoho viac, ako si myslíme. Oprášiť vianočné ozdoby a dečky po babičke, postaviť stromček hore nohami či ovešať si hipsterskú bradu vianočnými ozdobami nemusí vždy označovať svojho majiteľa za nudného s krízou identity a jeho zúfalý pokus o pozornosť. Vianočné stromčeky sa totiž vešali opačne už od ich počiatočného vzniku v 7.storočí. Svojim symbolickým trojuholíkovým tvarom vzdelávali prostých kresťanov o Svätej trojici a pohanov nabádali ku konverzii. Nakoniec bola tradícia nahradená vzpriamenou pozíciou tak, že vrchol stromu smeroval k nebu. Z toho vyplýva, že aj tradície sa časom menia a sú zreteľne relatívne.

Zdroj: dailymail.co.uk

Začiatkom 21.storočia sú v domácnostiach opäť populárne vianočné stromčeky postavené hore nohami. Nemá to však nič spoločné s históriou, oživením kresťanských myšlienok či symbolikou. Jedná sa iba o obyčajnú ľudskú výstrednosť a byť prudko netradičný. Keď však očakávame sane plné darčekov, strom hore nohami sa dá považovať za racionálne riešenie ako ušetriť miesto na podlahe.

zdroj: dailymail.co.uk

V dekoračných trendoch vianočnej výzdoby už niekoľko rokov dominujú prírodné materiály vrátane vrecoviny. Skvele sa kombinujú s mäkkou zlatou, farbou šampanského i krémovými tónmi s výsledným teplým, prirodzeným a štýlovým vzhľadom. Pridaním zvieracích motívov alebo sýtohnedej sa dosiahne extravagantný štýl s nádychom prírody. Kto by sa však chcel cítiť ako z rozprávky o Snehulienke, tento rok je priaznivý na zasnežený motív. Trend vianočného mixu z mliečneho a číreho skla, zasrienených vetvičiek a ľadových zvieratiek vyzerá vtipne a zároveň elegantne. Prenikavé vzory a textúry, ktoré sa v poslednom čase usádzajú aj v interiérovom dizajne, hrajú prím aj počas najkrajších kresťanských sviatkov v roku. Osobité miesto tejto sezóny patrí nápaditým pásikom, vzorom a formám v geometrickom tvare V, zvyčajne v kontrastnej kombinácii s bielou. Klasická farebná dvojkombinácia doplnená o akcent tónu sivej, medovej, akvamarínovej, baklažánovej, čiernej alebo sýtožltej dokáže vytvoriť neopakovateľné čaro momentu, ktorý dlho uchová spomienky na kúzelné sviatky. Aj v čase, keď nastane obdobie zápasu s nadbytočnými vianočnými slasťami v posilňovni. Náš tip na dekorácie 2014 je neváhať experimentovať a miešať. Nielen dobré jedlo vyžaduje šikovné ruky a lásku, ale aj ľudská duša a domov sa zavďačí citlivo zladeným výberom. Preto tohotočným heslom vianočných dekorácií ostáva – proti gustu, žiadny dišputát, hlavne, že je pohoda.

 

Zdroj: pinterest.com a archív autora

Článok zverejnený na portáli www.zelania.sk