Nová kolekcia interiérových prvkov

S veľkou radosťou Vám v najbližších dňoch predstavíme našu prvú, dlhoočakávanú interiérovú kolekciu nábytkov, svietidiel a tapiet, ktorú sme vytvorili v spolupráci s uznávaným výtvarníkom Michalom Czinegem. Tešíme sa na stretnutie počas Bratislava Design Week 2014 na 4.poschodí budovy nad novou kaviarňou Urban House na Laurinskej 14.

Zmysel v ‘lavori’

20140409_141352

Týždeň dizajnu v Miláne dnes vrcholí. Najväčšia trendotvorná exhibícia tohto typu v našom okolí je každoročnou povinnou jazdou a jednoduchý spôsob ako ostať v obraze o tom, ako o veciach premýšľajú druhí. V princípe, veľmi jednoducho. Hodnoty mnohých totiž spočívajú v poctivej práci.

 

A ževraj v teple nechutí jesť

Dnes ubehnú dva týždne, odkedy mnoho činností robím výlučne poležiačky. Nie, nie je to lenivosťou ani depresiami a už vôbec nie nedostatkom práce, jednoducho sa mi vrátili staré problémy s krížami. Stalo sa to vlastne nachladnutím na prezentácii Hempel, kde nám vrelo odporúčal ísť náš egyptský kolega. Jediné, čo nám pripomínal, aby sme dva dni predtým nejedli. Trošku sme nechápali, keďže máme za sebou mnoho firemných prezentácií v rôznych kútoch sveta, ale táto sa skutočne vymykala štandartom. Odhliadnuc od priestorov, nádhernej sály v Holiday Inn s čarovnou dekoráciou stolovania a neodbytným čašníkom-runnerom a to doslovne, ktorý nám menil skvelé drinky ako na bežiacom páse, samozrejme nealkoholické, prezentácia sa začala s dvojhodinovým meškaním.

Isto, kolega ako typický Arab zaspal doma, nie ako nám prizvukol, spať budem počas prednášky a počkám si na vyvrcholenie, cháp ako obžerstvo. Prednášajúci bol nadšený, že v sále sa nachádzalo aj pár žien, slovom štyri kúsky vrátane jednej Európanky –Slovenky. Mali sme tú možnosť ich zrátať, veď sme prišli takmer načas. Na počet mužov asi 300+ to bolo milé, týždeň predtým prednášal v Saudskej Arábii čisto mužskému obecenstvu. Tombola síce nebola, na čo sa tešili mnohí príšelci, že vyhrajú Ipad, domáce kino alebo exotickú dovolenku, rozumej do Európy, ale každý aspoň vyfasoval firemný darček – zvukový merač vzdialenosti a elektronický merač farebného odtieňa. Ešteže tak. Prednáška bola rýchla, k veci, bez zbytočností a obkecávačiek, na mnoho informácií nás navigovali na internet. Kolo otázok prebehlo bezbolestne, škoda, že pýtajúci sa počas prezentácie venovali neustálemu vyfajčovaniu a kláboseniu za stolom, inak by také prízemné otázky nekládli. A nastal čas večere. Kobylky rýchlosťou svetla prebzikli do salónu so švédskymi stolmi prehýbajúcimi sa od množstva a variácií jedla.

Samozrejme, rozmýšľala som, ako ochutnať zo všetkých farieb a všetkých druhov, aspoň taký malý kúsoček si z každého ušmyknúť na tanier. Bolo to nemožné. Pri tých našich množstvách, čo sme si naložili na tanier, na jeden tanier, nie ako ostatní nosili kopu tanierov s vrcholkami jedla, sme vyzneli pohŕdavo a namyslene, že nám nešmakuje lokálna kuchyňa. Druhé kolo so sladkosťami som už nakladanie zvládla jednoduchšie, horšie to bolo s požitím. O tradičnej sladkosti ‘Mother of Ali’ niekedy nabudúce, vždy mi totiž lezie hore krkom, ale odmietnuť lokálnu pohostinnosť, to sa nepatrí. Tak toto je to, prečo sme nemali dva dni jesť, vravím si. Pre Európana aj týždeň hladovky po tomto obžerstve je prospešný.

Arabi spotrebujú veľmi veľa potravín, keďže počas horúcich dní sa nič iné ani  nedá robiť. Jesť, spať a prepínať telku. Obzvášť Kuvajťania sú ževraj najobéznejší národ na svete. Môžem to iba potvrdiť, aj keď Američania veľmi nezaostávajú. Všeobecne, Arabi sú veľmi lenivé národy, prepáč Samer, kde 90% Arabov nepracuje alebo sa iba tak tvári, že pracuje a ostatných 10% žije v nearabských krajinách, čiže sú donútení systémom k činnosti. Doteraz som si myslela a mala takú skúsenosť, že Gréci sú najlenivejší. Ale kďeže! Tí si aspoň sami kávu uvaria, ale Arabi, tí sa nechajú obskakovať zpredu, zozadu, zboku, zhora, zdola. Preto aj Kuvajt je dosť zabrzdená a uzatvorená krajina, napriek obrovskému potenciálu a ropnému bohatstvu. Socializmus, aj keď v tej najvyššej možnej forme, keď kuvajtský ľud je nadmieru spokojný s tým, ako sa o neho štát stará, vedie túto krajinu do záhuby. Pokiaľ sa nespamätajú a neprelomia víziu, stále budú iba tí, ktorí sedia na rope a štát im chátra. Pred vojnou s Irakom to bola najvyspelejšia arabská krajina, ale odvtedy to ide s nimi iba dole vodou. V roku 2010 vláda, áno, majú tu konštitučnú monarchiu s klasickou opozíciou, vydala nový ekonomický plán, taká nejaká päťročnica, ktorá obsahuje 1100 projektov v odhadovanej hodnote 125 miliárd USD. Pre porovnanie, to je asi toľko, koľko plánuje preinvestovať vláda SR za 20 rokov (z európskych fondov, samozrejme). A čo čert nechcel, dodnes je preinvestovaných 30% a emir má hlavu v smútku. Ja ti, milý emirko, odporúčam, zbav sa vlády a začni vládnuť múdro a sám, tak ako to dokážu Saudi, Katarčania či šejkovia v Emirátoch. Potom sa prestane tak vehementne kradnúť a kuvajtské rodiny sa nebudú iba hádať. Ty budeš ten, ktorý bude mať víziu a ty rozhodneš, kam investovať. Ten ambiciózny päťročný plán hospodárskeho rastu, ktorý jednohlasne schválil kuvajtský parlament, neoživuje ekonomiku ani neznižuje závislosť krajiny od ropy (veď sa ani neplní). A my, ktorí sme sem prišli pomôcť naplniť kuvajtskú víziu, sa radšej poobzeráme po okolitých krajinách, kde to fičí. V Katare sa síce stavia rovnako bezhlavo ako v Dubaji, bez celistvého masterplanu a architekti sa tam skôr chodia vyšantiť ako ponúknuť svoj odborný pohľad a profesijnú víziu dobrého stavebného rozvoja a infraštruktúry, ale aspoň sa snažia osamostatniť od ropy. Je to zdroj vyčerpateľný, to všetci vieme. Hej, emir, pozri, aké pekné interiéry sa realizujú v Katare, tak prestaň trúchliť na diváni, zadaj úlohy a poriadne kontroluj.

Rituály biznisu a dizajnu

Všimli sme si víkendový článok v SME. Téma Martin Benka v kancelárii s fotografiami nám známeho interiéru sa nedal prehliadnuť. Článok je zaujímavý svojim záberom, hovorí o interiéroch komerčných priestorov, dizajne, umení a o prístupe firiem k prostrediu, v ktorom fungujú. Význam či odkaz článku sú však časti, ktoré v ňom chýbajú. Interiér nestojí len na pocite z dobrej investície do stoličky alebo obrazu, ani sa nedá povedať, že fenomén zelených kravát, fialových sačiek a bielych ponožiek je preč. Spoločností, pre ktoré je dizajn súčasťou firemnej kultúry, je na Slovensku ako maku v čokoládovej palacinke. Väčšinou sú to zahraničné firmy a ich pobočky, ktorým záleží na prostredí, v ktorom pôsobia. Pochopili, že čo ľuďom dajú, to im ľudia vrátia. Myslieť si, že slovenské firmy sa začnú samé od seba správať ako uvedomelé spoločnosti, je romantické. 20 rokov demokracie je krátky čas na renesanciu a osveta je stále mizivá. Slovenské firmy však robia chybu hľadaním hodnoty investicií v zahraničných výrobkoch. Stačí sa pozrieť na ktorúkoľvek taliansku, nemeckú, rakúsku firmu pôsobiacu na Slovensku. Je naivné si myslieť, že Talian do svojej firmy kúpi bavoráka, keď môže jazdiť na svojej Alfe či Fiate. Rovnako si Talian nebude ťahať do kancelárie nábytok od rakúskeho Wittmana, ale vyberie si produkty s talianskym pôvodom (aj to otáznym, keďže veľká časť dizajnových produktov od svetoznámych značiek a ľúbozvučných mien sa produkuje v Ázii). Tak funguje trh, zrejme na tom nie je nič prekvapivé. Zorientovať sa na trhu s dizajnom a na trhu s umením pritom na Slovensku nie je zložité. Tých našich pár vychytaných autorov pozná snáď každý, súčasná generácia talentov prudko produkuje, katalyzuje, vystavuje, prototypuje, dokonca kurátoruje a rieši tretí sektor. Domácu tvorbu môžeme ale častokrát pokojne považovať za vysoko umeleckú – málokto ju chce, napriek tomu sa tvorí. Bolo by optimistické tvrdiť, že sa čosi pomaly začína hýbať, že slovenské firmy začínajú vnímať cestu úspechu aj cez formu vzájomnej podpory a spolupráce. Samozrejme, umenie a dizajn by mal súčasne podporovať štát, avšak sú to zároveň ľudia, ktorí ten štát tvoria. Preto, rozvíjanie, uchovávanie a podpora intelektuálnych hodnôt spoločnosti, je na ľudoch. Je na nás, aby sme sa zaujímali, diskutovali, spoznávali a podporovali slovenský dizajn a umenie. Na ťahu sú architekti, dizajnéri, umelci, teoretici i praktici, obchodníci a výrobcovia, ich spoločný cieľ, snaha a skutočná spolupráca.

Najkúlovejšie kaviarne sveta

Náhodou sme natrafili na jeden blog s názvom “Najkúlovejšie kaviarne sveta”. V tomto blogu sa objavila aj Bratislava s kaviarňou Coffee&Co na Michalskej, ktorá podľa autora blogu do tohto zoznamu patrí. Ako iste viete, túto kaviareň už v meste nenájdete, na jej mieste je teraz akási reštaurácia s konceptom slovenskej kuchyne, typu oškvarky, slanina, držková a grafiku od Juraja Húsku vymenili gýčové nástenné maľby, ktoré podľa bratislavskenoviny.sk znázorňujú obžerstvo v tej najprízemnejšej podobe… Odhliadnuc od tohto, sme radi, že v ‘našej’ bývalej kaviarni sa dobre cítili nielen domáci a pozitívne reakcie prišli aj od zahraničných návštevníkov.

http://karalp.wordpress.com/2010/07/12/the-coolest-coffee-shops-in-the-world-so-far-a-list/