Po schodoch, po zvukoch

Po schodoch sa nám už veľmi nechce. Radšej využijeme vertikálny transportný prostriedok, ideálne s hlasovou voľbou a rádiom. Ale jestvujú stále čarovné schodiská, ktoré nehodno ignorovať. Premiestňovať sa po schodiskách s dušou, s dôrazom na detail a jedinečnosť dokáže vytvoriť umelecký zážitok.

Nádherná vzorová dlažba hovorí o nostalgii zo začiatku minulého storočia. Sivá farebnosť je vkusným a elegantným výberom, thumbs up!

Mohutné zábradlie je dominantou schodiska, vedie pozoruhodnú cestu do svojho srdca. Ani nohy sa príliš nenastepujú…

Táto nádherná fotka je od známeho kanadského fotografa architektúry Roberta Polidori, a ak pamäť neklame, autorom schodiska je architekt Mansart, neskorší menovateľ manzardových striech. Mansart, ktorý dokončoval Palác vo Versailles, si už v 17. storočí dovolil navrhnúť a zrealizovať votknuté schodisko do stien a chýbajúce stĺpy nechal ‘na výsmech’ vytŕčať spod schodov. Aké inovatívne!

A na koniec, autoportrét Cari Ann Wayman v tajomnej atmosfére a dobrej kompozícii pri skvelej tapete.

Kde to urobiť v interiéri lacnejšie

na otázku, kde to urobiť v interiéri lacnejšie nejestvuje priama odpoveď. zakladné faktory však ostávaju voľba materiálu, technológia a náročnosť detailov, ktoré zásadne ovplyvňujú cenu konečného interiéru. pokiaľ nemáte pár rokov praxe, nepoznáte aktuálnu paletu materiálov či spôsob ich spracovania, aj zdanlivo lacné ‘domácke’ riešenie bude rozhodne drahšie; naviac riskujete, že finálny efekt nemusí byť ani funkčný, ani pekný. potom ostáva len povzdych, čo-už, alebo potreba naviac investícií do nápravy… preto, o kuchyni sa neraďte so susedom, s lekárom ani s právnikom… oni majú vlastné problémy, nie to, aby riešili tie vaše.

Bavíme sa o minimalizme

ak sa s niekým bavíme o minimalizme, nazvime to tak, automaticky prepíname na základné nastavenia, ktoré v sebe nesú podstatu tvorby interiérového priestoru. detail, funkcia a proporcia zrazu nie sú iba frázy, ktorými sa vaščinou plytvá, ktoré bežne iba tvoria obsah textu o práci dizajnéra alebo architekta. pri ‘minimalizme’ je nevyhnutné sa na tieto frázy zamerať a skutočne s nimi pracovať. a to z jednoduchého dôvodu. vo funkčnom prostredí sa človek môže uvoľniť od vplyvu milióna iných vecí. do očí mu vtrhne každý detail, každý roh či spoj až nadobúda pocit, že vidí všetko. preto aj dve, tri pripomienky môžu spôsobiť, že výsledný efekt je na konci stále neistý… tu už nestačí byť iba dosť dobrý, tu treba byť stopercentný… od začiatku… taký malý boh… nemožné?http://thisispaper.com/Reiichi-Ikeda-IRO-Hair-Salon

Vzdychy nad úmornými horúčavami

tak to vyzerá, že počasie nám dnes vracia naše vzdychy nad úmornými horúčavami rezkými bleskami na prebudenie. tí, ktorí ešte nie ste na dovolenke, zrejme hľadáte nejaké inšpirácie. jeden víkendový tip na brody house v budapešti, na korý nás upozornila naša drahá priateľka zo sydney, posúvame ďalej

Farebný obmedzenizmus je prirodzeným javom

farebný obmedzenizmus je prirodzeným javom. väčšinou platí, že na rôznych častiach zeme inklinujú ľudia k iným preferenčným farbám… napr. biela sedačka v našich končinách by znamenala výrazný posun a gesto uvoľnenosti. štandardné priklepováky typu; to poleješ, budeš tam mať fľaky, veď uvidíš!; zatiaľ prevažujú pri úvahách o bielej farbe všeobecne.
… ibaže, hovoriť len o farbe nestačí. materiál je podstatný…