Warning: split() [function.split]: REG_EMPTY in /home/ws760200/www_root/blog/wp-content/themes/tanzaku/functions.php on line 69

Kuvajt sa rozhodol splatiť dlžoby svojich občanov

:)

Letí to rýchlo. O pár dní si preškrtneme prvý mesiac, čo sme sa pustili do ďalšieho pracovného dobrodružstva. Tentokrát v Kuvajte. Určite nie je prvé, veď svoje sme si užili v Londýne, Sydney či v Dubaji. Je zaujímavé zisťovať, že postupom času nás už len málo-čo skutočne dokáže prekvapiť. Stresy zo zmeny prostredia sú menšie, neistota a pocit nepoznaného vystriedala chuť, či skôr nutkanie preniknúť hlbšie do novej kultúry a spôsobu života domácich. I keď je to niekedy dosť náročné, krajina a jej obyvatelia sú rôznorodí a pestrofarební. Pochádzajú z rôznych kútov ostatného sveta, cez všadeprítomný Egypt, Indiu, Filipíny, Srí Lanku, Bangladéž či Pakistan.  Európa či Spojené štáty tu majú zanedbateľné zastúpanie, preto – ako miestne noviny píšu – bielych mužov vidieť veľmi sporadicky. A biele ženy ešte menej

Tento týždeň sme podnikli prieskum a omrkli slovenskú ambasádu. Máme to štastie, že kúsok slovenskej pôdy v arabskom svete je práve v Kuvajte, v Dubaji sme to šťastie nemali. Vzhľadom na Schengenskú dohodu k nám zavítajú navštevníci z Arábie pomenej, isto ich však stretnete v kúpeľných Piešťanoch. Sú to väčšinou práve Kuvajťania, ktorí si krátia horúce púštne leto v omnoho príjemnejšom európskom podnebí. Jeden z dôvodov je zrejme ten, že ešte počas komunizmu v sedemdesiatych rokoch nám Kuvajt pomáhal s výstavbou kúpeľov. Preto je táto arabská krajina jediná, ktorej obyvatelia vedia, že nejaké maličké Slovensko vôbec existuje. Okolité štáty ako Saudská Arábia, Bahrajn, Katar, Omán či SAE o nás takmer netušia, možno na pár poľovníkov, ktorí stále strieľajú brokovnicami Made in Czechoslovakia. Čím strieľa náš prezident, viete? Ževraj má dobré očko…

Ktovie, aká by bola táto krajina, keby nebola poznačená nájazdmi susedného Iraku. Donedávna Kuvajťania nepoznali prah v ovzduší. Avšak iracké tanky im narušili vrchnú vrstvu zeme, čo spôsobilo začiatok erózie, ktorú je už nemožné zastaviť. Jedno je však isté, Kuvajt má z arabských krajín najlepší vzdelávací systém bez segregácie a fungujúci parlament, dokonca s opozíciou. Socializmus tu má v mnohom iný rozmer ako ho poznáme doma. Je to na jednej strane pochopiteľné, keďže krajina hospodári s ročným prebytkom rozpočtu 40mld USD, čo je v dnešnom svete jasný a výrazný unikát. Dokonca sa parlament rozhodol splatiť dlžoby a úvery svojich občanov. Hm, nepredstaviteľné, žeby slovenská vláda namiesto kradnutia splatila úvery na byty či iné pôžičky ľuďom, ktorí ich posielajú svojimi hlasmi do parlamentu.

Pripájame pár obrázkov z víkendového (čítaj ako piatok) výletu ala károu-Kuvajtom…

 

 

Mnohé knižnice sú krásne, ale iba jedna je výnimočná

Základy unikátnej knižnice, ktorá patrila k najväčším v Uhorsku, položil gróf Anton Juraj Apponyi v polovici 18. storočia. Tento šľachtic zozbieral okolo 25 000 vzácnych exemplárov kníh, medzi ktorými nechýbali rukopisné diela antických klasikov. Medzi najvzácnejšie patria tlače zo 16. storočia, napríklad dielo Sokrata zo švajčiarskeho Bazileja z roku 1508, či súkromná korešpondencia francúzskych kráľov, kardinálov Richelieua a Mazarina, ako aj história talianskeho kontroverzného rodu Borgiovcov. Knižničný fond postihli tri aukcie, ale mnohé knihy z neho sa jednoducho aj postrácali. Dnes je v knižnici zhruba 12 000 zväzkov z apponyiovských čias. Sú v desiatich jazykoch, medzi nimi aj v hebrejčine. Z hľadiska slohovej charakteristiky a vývoja umeleckého remesla knižnica predstavuje na území Slovenska ojedinelý celistvý interiér. V snahe dosiahnuť monumentálnosť priestoru bolo pri rekonštrukcii knižnice v kaštieli v Oponiciach využité súdobé tvaroslovie (schodisko, galéria). Rovnako ako v celej pamiatke sa aj v knižnici aplikovala moderná vzduchotechnika, klimatizácia, kúrenie, zabezpečovacie a informačné systémy, či požiarna ochrana. Práce na komplexnej pamiatkovej obnove národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa a parku v Oponiciach sa uskutočnili v takej kvalite, že 10.novembra 2011 Ministerstvo kultúry SR udelilo kolektívu Ing. arch. Otokar Križma, Ing. arch. Zuzana Križmová, Ing. Peter Králik cenu Fénix, Kultúrna pamiatka roka 2010.

zdroj-asb.sk

Víkendový zážitok s respirátormi

Sme v Kuvajte týždeň a dnes sme prežili náš prvý víkend. V moslimských krajinách je totiž víkendový deň piatok. Arabi žijú rušným nočným životom počas pracovného týždňa, stretávajú sa s klientami a dodávateľmi v reštauráciách a kaviarňach a zabávajú sa. V piatok oddychujú. My sme teda oprášili naše auto od pozostatku z nočnej púštnej búrky a vyrazili do mesta. Ovzdušie bolo veľmi prašné, respirátory nám aspoň kúsok ochránili naše prefajčené pľúcka. Navigácia v telefóne nesklamala, podľa arabských znakov a označenia ulíc typu – hej, sem postavme dáku tabuľu, to je jedno akú – sa nám totiž ťažko orientuje.

Na rôzne odporúčania sme sa zastavili v obchodnom centre Avenues. Zima ako v chladničke! Áno, sú nám známe tieto extrémy, vonku 35st. a vnútri 15st. Je to však stále neznesiteľné. Zvládame sa prechádzať akurát tak na prvom poschodí, kde je teplota mierne vyššia a pohľad na interiérovú architektúru očarujúci. No veď posúďte sami.

Ešte pripájame ranný pohľad z okna, keď mesto zapadlo prachom. Doslovne.

Keď nejde hora k Mohamedovi, tak my ideme k hore

Prvé dojmy z krajiny oleja, piesku vo vetre a mešít sú pokojné. Nejaké zážitky z Emirátov už máme za sebou, s Kuvajtom sa dá porovnať snáď iba počasie. Žiadne opulentné megagiga developmenty sa nekonajú (snáď okrem toho nášho), všetko je podriadené triezvemu a uváženému odstupu s ohľadom na udalosti z devädesiatych rokov. Časom krajina naberá nový dych, ľudia začínajú cítiť istotu a stabilitu. Dá sa predpokladať, že úroveň rozvoja naberie na obrátkach. Naša misia je plná paradoxov. Jedným z nich je aj ten, že počas štúdií na univerzite náš krúžok navštevoval arabský spolužiak a priateľ, s ktorým sme sa po desiatich rokoch opäť mohli stretnúť, tentoraz v jeho prostredí. Je veľmi príjemné, že aj po takej dlhej dobe sa stále spolu rozprávame po slovensky. Veríme, že na oplátku sa i my naučíme pár súvislých viet po arabsky. Insha’Allah.

Konečne začalo leto

Možno trošku kostrbato, rozospato a unavene, ale predsa, posielame veľký pozdrav zo slnečnej kuvajtskej krajinky. Príjemne nás prekvapil hneď prvý moment na letisku, pocity sú dobré a veríme, že nasledovných pár týždňov zostaneme aspoň takto s vami v kontakte a priblížime atmosféru našej práce na Strednom východe. V rýchlosti pripájame obraz z okna, postupne bude pribúdať stále viac zaujímavostí.