Zahrabaná Walhalla nad Dunajom

walhalla-regensburg919

Cestou okolo Regensburgu, pár kilometrov od bavorskej dialnice, sa oplatí vrámci natiahnutia kostí s neodvratnou toaletou zastaviť za mestečkom Donaustauf pri pomníku osobností nemeckej histórie Walhalla.

Stavba prezlečená za monument odvážnych Grékov dokáže dlho udržiavať závoj historickej hviezdy. Hmla sa rozplynie a preletí pár storočí až do roku 1842, kedy bola Walhalla otvorená podľa myšlienky bavorského kráľa Ľudovíta I., ktorú realizoval klasicistický architekt Leo von Klenze. Výrazne pripomína Panteón v Ríme alebo znovuzrodenie aténskeho Partenónu.

Architekt Klenze sám seba nepovažoval za napodobňovateľa, iný o ňom píšu ako o eklektickom štylistovi. Akokoľvek, bolo to za čias Napoleona, doby osvietenstva, romantizmu a rokoka, prelivu bielych nátačkových parochní a nostalgie za zlatou amforou v zátiší s bohyňou kamenných pŕs.

Pohľad späť je užitočný, pretože je v ňom poznanie, cez ktoré sa oplatí pozerať na cestu vpred. Prechádzka v tejto ’napodobenine’ je pôsobivá. Dokonale vykreslí atmosféru antických čias aj napriek tomu, že pomník má ‘iba’ dvesto rokov. Je celkom možné, že Klenze zvolil klasický štýl najmä pre jeho tvarovú čistotu, vytvoril akýsi dolmen 19. storočia. Stavba, ktorá má stáť stáročia, by mala byť mohutná. Musia ju vediet postaviť aj chlapi s jednou rukou, čo druhú stratili v bitke. S pečatným prsteňom kráľa Ľudovíta I. pred nosom a nízkym počtom lunárnych obehov na stavbu si Klenze zvolil architektonický štýl jak bič.

Stavba je postavená z bieleho mramoru, kameň je do detailu opracovaný na hodinárske, dvojmilimetrové špáry. Povrchy v interiéri sú rovnako mramorové, leštené, pretkané žilami a hniezdami rôzne sfarbených minerálov.

Ľudovít I. postavil pomník pre supermozgy a hrdinov krajín hovoriacich germánskym jazykom. Stále prítomní sú architekt Erwin von Steinbach, humanista Desiderius Erasmus z Rotterdamu, maliar Albrecht Dürer . Od roku 1848 do 2009 pribudlo okolo dvadsať ďalších búst ako Martin Luther, Albert Einsten, Wagner, Strauss, Brahms. Mnoho kráľov, vojvodov, básnikov, na stotridsať kamenných hláv.

Súkromné vily nie sú pre víly

Tak ako po ostatné roky, aj dnes svätíme Sviatok práce prácou. V Kuvajte sa tento deň neslávi, veď domácim je slovo ‘práca’ nanajvýš cudzie. Vyše 90% Kuvajťanov pracuje v štátnej správe, zopár v súkromnom sektore, ostatní megalenivci sú nezamestnaní a žijú z nadpriemerných dávok od štátu, ktoré im zabezpečia veľmi pohodlný život. Podľa mňa, do práce chodia len preto, aby úplne nezomreli od nudy, nekonečného kolotoča amerických filmov v telke, skvelého jedla a dostatočného spánku. Príjem z ropy pre každého Kuvajťana činí cca 18 000 USD mesačne. Ahhhhh, a to nepočítam zabezpečené ubytovanie či pozemok na stavbu rodinného domčeka a iné benefity.

No veď mrknime sa bližšie na tie ich rodinné domčeky, lepšie povedané vily alebo rezidencie. Je samozrejmosťou, že Kuvajťan sa po 3-4 hodinovej pracovnej dobe veľmi unaví a preto potrebuje na svoj pohodlný život cítiť veľkolepé rodinné zázemie. Keď sme debatovali s lokálnym architektom o našej cene za služby interiérového architekta, riadne sme sa ošmykli. 400 m2 pôdorysnej plochy nekorešponduje s úžitkovou plochou vily. Zvyčajne má vila totiž niekoľko nadzemných a podzemných podlaží a v konečnom dôsledku sa blíži k 2 000 m2 úžitkovej plochy. Manželka je ženou v domácnosti, ale to ešte neznamená, že celé dopoludnie trávi vysávaním a utieraním prachu. Takýto život sa jednoducho bez práce služobníctva nezaobíde. Služobníctvo pre deti, na varenie, upratovanie, nakupovanie, čistenie bazéna, kosenie trávnika, zopár šoférov či údržbárov – na plný úväzok. Žiadne sklo-betónové krabice, akých je po Európe spústa  na každom kroku, tu nenájdete.  Rukopis európskeho architekta býva častokrát zahalený rúškom tajomstva – akoby ich jedna mater mala. Každá vila v Kuvajte má svoj jedinečný štýl a ladné krivky. Isto, líšia sa vkusom majiteľa, ale v zásade sú všetky obytné miestnosti orientované do vnútrobloku, čo vychádza z moslimskej viery – intimita nadovšetko. Mnohokrát obdivujem vstupné dvere, ktoré svojim ornamentálnym zobrazením a materiálom veľa prezradia o samotnom majiteľovi. Milujú všetko trblietavé, blišťavé a svietielkujúce. Zbožňujú honosnosť, asi si potrebujú vykompenzovať svoju rybársku a pastiersku minulosť. Mentalita však stále ostáva niekde v 18.storočí európskeho časopriestoru, napriek tomu radi experimentujú s európskymi či americkými architektami. Výsledok takejto spolupráce je aj rezidencia španielskeho ateliéru AGi.

 

 

 

Vajcové a labutie kreslo, prosím

Občas je fajn, keď rodičia odradia svoje ratolesti od pôvodných úmyslov. Arne Jacobsen bol totiž povzbudený svojim otcom, aby sa z tuctového výtvarníka stal uznávaný dánsky architekt. Dnes ho skôr poznáme ako dizajnéra nábytku, sám však pomenovanie dizajnér neuznával. Snáď titul interiérový architekt by ho neurazil, keďže vedecký odbor interiérovej architektúry sa začal rozvíjať až v druhej polovici minulého storočia a dodnes mnohým architektom uniká jeho dôležitosť. Arne zo svojich skúseností s vnútorným priestorom manipuloval so samotným interiérovým objemom a povrchovými úpravami. Arne ako ultra moderne zmýšľajúci intelektuál čerpal z aspektov enviromentálnej psychológie, produktového dizajnu a architektúry.

V 50-tych rokoch 20.storočia dostal Arne Jacobsen príležitosť  navrhnúť SAS Royal – prvý ‘dizajnový hotel’ na svete, aspoň tak sa tomu dnes hovorí. A nadizajnoval úplne všetko; od budovy hotela cez nábytok, kompletné interiérové zariadenie, až po príbory, popolníky a darčekové predmety v suvenír shope.  Aj slávna Egg Chair a Swan Chair uzreli svetlo sveta len vďaka tomuto projektu. Dodnes sa zachoval mikrokozmos majstrovského diela Arne Jacobsena – izba 606 s pôvodným originálnym vybavením a cenou cca 700Eur za noc. Ak ešte nemáte plány na víkend, Dánsko sa oplatí navštíviť. Vyspelosť spoločnosti a chápanie dizajnu ako neoddeliteľnej súčasti bytia vanie ulicami.

photo via phaidon

Hľadáme interiérových architektov

Máš chuť a energiu pracovať v mladom tíme na atraktívnom projekte, ktorý je kľúčom pre nové možnosti a výzvy? Vyznáš sa v detailoch a máš minimálne 3-ročné skúsenosti práce v ateliéri? Hovoríš po anglicky a tvojimi rukami prešiel nejeden projekt interiéru v tomto jazyku?

Žerieš Bentley?        Áno!      Nie!