Teplo, teplejšie, horí!

Tri novinky na slnečný utorok.

Sme opäť doma a späť do horúceho Kuvajtu sa momentálne nechystáme. Vrátili sme sa pred pár dňami so žiadosťou o kuvajstké rezidenčné víza, keď nám známa píše, že horí univerzita a či je to tá, na ktorej pracujeme. Áno, je, len plamene hltajú susednú college. O dva dni nato sledujeme kuvajstké noviny a ejhľa, na univerzite, ktorú propagujú ako najväčší campus na svete, horí už aj naša college.

Zaujímavé, oheň zasiahol obe budovy – ženskú aj mužskú, mešitu našťastie nelízol. Napriek opatrným oficiálnym vyjadreniam, ostrozraký Kuvajťan si dá dokopy príčiny i to, že vinník kdesi existuje. Projekt je vládny, realizovaný najväčšou štátnou čínskou stavebnou a metalurgickou spoločnosťou s garanciou známej lokálnej rodiny a v omeškaní pekných pár mesiacov, vlastne skoro rok. Oheň v takomto rozsahu na urýchlenie prác nebude mať pozitívny vplyv. I keď projekt univerzity uzrie svetlo sveta v dokončenom stave s niekoľkoročným omeškaním, bude to edukačná pýcha Stredného východu. Snáď, keďže zrušenie segregácie pre vysokoškolské štúdium je diskutovaná téma a na spadnutie.

Odhliadnuc od kuvajtského kvázi nešťastia, rozširujeme svoje pôsobenie na Ďaleký východ. Pobočku KENDU v Guangzhou vedie náš čínsky partner a veríme, že čoskoro predstavíme nové projekty. Onedlho bude fungovať aj nová webka, isto sa pochválime :), zatiaľ pripájame pár náhľadov do zákulisia.

A do tretice; ešte raz sa chceme poďakovať stolárom, ktorí počas našej neprítomnosti uspokojovali našich klientov a pretvárali nemožné na realitu. Veľká vďaka Drevokov.

 

Súkromné vily nie sú pre víly

Tak ako po ostatné roky, aj dnes svätíme Sviatok práce prácou. V Kuvajte sa tento deň neslávi, veď domácim je slovo ‘práca’ nanajvýš cudzie. Vyše 90% Kuvajťanov pracuje v štátnej správe, zopár v súkromnom sektore, ostatní megalenivci sú nezamestnaní a žijú z nadpriemerných dávok od štátu, ktoré im zabezpečia veľmi pohodlný život. Podľa mňa, do práce chodia len preto, aby úplne nezomreli od nudy, nekonečného kolotoča amerických filmov v telke, skvelého jedla a dostatočného spánku. Príjem z ropy pre každého Kuvajťana činí cca 18 000 USD mesačne. Ahhhhh, a to nepočítam zabezpečené ubytovanie či pozemok na stavbu rodinného domčeka a iné benefity.

No veď mrknime sa bližšie na tie ich rodinné domčeky, lepšie povedané vily alebo rezidencie. Je samozrejmosťou, že Kuvajťan sa po 3-4 hodinovej pracovnej dobe veľmi unaví a preto potrebuje na svoj pohodlný život cítiť veľkolepé rodinné zázemie. Keď sme debatovali s lokálnym architektom o našej cene za služby interiérového architekta, riadne sme sa ošmykli. 400 m2 pôdorysnej plochy nekorešponduje s úžitkovou plochou vily. Zvyčajne má vila totiž niekoľko nadzemných a podzemných podlaží a v konečnom dôsledku sa blíži k 2 000 m2 úžitkovej plochy. Manželka je ženou v domácnosti, ale to ešte neznamená, že celé dopoludnie trávi vysávaním a utieraním prachu. Takýto život sa jednoducho bez práce služobníctva nezaobíde. Služobníctvo pre deti, na varenie, upratovanie, nakupovanie, čistenie bazéna, kosenie trávnika, zopár šoférov či údržbárov – na plný úväzok. Žiadne sklo-betónové krabice, akých je po Európe spústa  na každom kroku, tu nenájdete.  Rukopis európskeho architekta býva častokrát zahalený rúškom tajomstva – akoby ich jedna mater mala. Každá vila v Kuvajte má svoj jedinečný štýl a ladné krivky. Isto, líšia sa vkusom majiteľa, ale v zásade sú všetky obytné miestnosti orientované do vnútrobloku, čo vychádza z moslimskej viery – intimita nadovšetko. Mnohokrát obdivujem vstupné dvere, ktoré svojim ornamentálnym zobrazením a materiálom veľa prezradia o samotnom majiteľovi. Milujú všetko trblietavé, blišťavé a svietielkujúce. Zbožňujú honosnosť, asi si potrebujú vykompenzovať svoju rybársku a pastiersku minulosť. Mentalita však stále ostáva niekde v 18.storočí európskeho časopriestoru, napriek tomu radi experimentujú s európskymi či americkými architektami. Výsledok takejto spolupráce je aj rezidencia španielskeho ateliéru AGi.

 

 

 

Mnohé knižnice sú krásne, ale iba jedna je výnimočná

Základy unikátnej knižnice, ktorá patrila k najväčším v Uhorsku, položil gróf Anton Juraj Apponyi v polovici 18. storočia. Tento šľachtic zozbieral okolo 25 000 vzácnych exemplárov kníh, medzi ktorými nechýbali rukopisné diela antických klasikov. Medzi najvzácnejšie patria tlače zo 16. storočia, napríklad dielo Sokrata zo švajčiarskeho Bazileja z roku 1508, či súkromná korešpondencia francúzskych kráľov, kardinálov Richelieua a Mazarina, ako aj história talianskeho kontroverzného rodu Borgiovcov. Knižničný fond postihli tri aukcie, ale mnohé knihy z neho sa jednoducho aj postrácali. Dnes je v knižnici zhruba 12 000 zväzkov z apponyiovských čias. Sú v desiatich jazykoch, medzi nimi aj v hebrejčine. Z hľadiska slohovej charakteristiky a vývoja umeleckého remesla knižnica predstavuje na území Slovenska ojedinelý celistvý interiér. V snahe dosiahnuť monumentálnosť priestoru bolo pri rekonštrukcii knižnice v kaštieli v Oponiciach využité súdobé tvaroslovie (schodisko, galéria). Rovnako ako v celej pamiatke sa aj v knižnici aplikovala moderná vzduchotechnika, klimatizácia, kúrenie, zabezpečovacie a informačné systémy, či požiarna ochrana. Práce na komplexnej pamiatkovej obnove národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa a parku v Oponiciach sa uskutočnili v takej kvalite, že 10.novembra 2011 Ministerstvo kultúry SR udelilo kolektívu Ing. arch. Otokar Križma, Ing. arch. Zuzana Križmová, Ing. Peter Králik cenu Fénix, Kultúrna pamiatka roka 2010.

zdroj-asb.sk

Vajcia, ako ich nepoznáte

Veľká noc je predo dvermi a vonku to vôbec nevyzerá na jar. Špinavé snehové mapy a chilli vetrík sú nezvyčajní spoločníci na toto ročné obdobie. Interiéry už sviatočne dekorované snáď máte, preto Vám ponúkame náhľad, akou inšpiráciou vie byť symbol jari a znovuzrodenia pre dizajnérov. Užite si voľné dni, dievčatám želáme veľa driečnych kúpačov a chlapcom po vajci.

Happy Easter!

Sexizlato

V týchto dňoch sa inšpirujeme orientálnymi vzormi, farbami a možnosťou použitia rôznych materiálov v púštnych krajinách. Je mnoho prvkov a tvarov, ktoré  sú v moslimských krajinách šteklivé či tabuizované, jemná erotika je však v niektorých krajinách tolerovaná. Po prívlastku ‘sexi’ totiž toto zlatníctvo z Kuvajtu úplne dychčí, no veď posúďte sami.