Renesančné deti

w-P7142452

Renesančné deti
Či už vnímame dizajn z polohy spôsobu života alebo ho staviame na úroveň poslania, je dobré byť dôsledný. Pohľad na dizajn sme si preto v našom ateliéri zjednodušili do dvoch hlavných princípov – dizajn je proces a dizajn je pre ľudí. Nekončí to pri nákresoch a špecifikáciách. Je prelezený množstvom spolupráce, komunikácie a úsilím dizajnéra uchopiť myšlienku, ktorú predtým zaznamenal a pretvoriť ju na reálne dielo či objekt. Ak má tvorba dizajnéra slúžiť ľudom, potom nám z toho vychádza profil, že dizajnér je filantrop so skúsenosťami a schopnosťou vytvoriť dielo prínosné pre druhého. Pre koho to teda robíme? Veľakrát svoj čas venujeme krátkodobým projektom, svätyniam developerov, politikov či podnikateľov, ktorých zmysel tkvie v demonštrácii veľkosti vlastnej neviditeľnosti, v lepšom prípade smeruje k tvorbe zisku. ‘A komu tím prospějete, co?’ zaznela v Pelíškach kultová otázka, ktorá je v tomto kontexte rovnako dramatická.

Takto by sa dala zhrnúť myšlienka, na základe ktorej vznikol kreatívno – vzdelávací projekt Renesančné deti. Vzdelanie je predsa predpoklad na to, aby sme mohli uvažovať podobne. Letnú dovolenku sme teda vymenili za dva týždne venované deťom, ktorým sme sa snažili podať jednoduchú správu – rob to, čo ťa baví, rešpektuj druhých a pomáhaj sebe a ľuďom vôkol. Podľa našich zjednodušených princípov dizajnu sme vytvorili týždňový koncept netradičného vzdelávania formou kreatívnych dielní a diskusií pre všetky deti vo veku od 9 do 15 rokov.

Príprave sme vyhradili 6 týždňov, počas ktorých bežala kampaň. Aby sme sa dostatočne pripravili, museli sme sa preniesť o pár rokov späť, spomenúť si, aké to bolo, keď sme mali hravých 12 a rovnako si uvedomiť, aké iné je mať toľko dnes. Existovali témy, ktoré sme považovali za riziko, nemohli sme predsa deti unudiť antropometriou, typológiou, deskriptívnou geometriou, históriou, psychológiou farieb, humanizmom, marketingom. Na druhej strane sú to oblasti, bez ktorých nemá význam o dizajne hovoriť. Pripravili sme preto zopár dvadsaťminútových prednášok, ktorým sme pridali ďalší prívlastok – diskusné. Aktivity spojené s tvorbou modelu vlastnej izby, moodboardov, návrhmi produktov, skicami, výkresmi mali byť výsledkom našej práce počas piatich dní. Na dávku turbulencií sme sa pripravili tak, že sme si načrtli viac sprievodných zadaní, ktoré sa mohli na mieste upravovať, variovať a hlavne použiť. Boli sme pripravení deti konfrontovať s názormi ostatných. Očakávali sme rôzne detské emócie. Príprava projektu bola v celku náročná a s odstupom by mohla pokojne poňať niektorý z tvarov teórie chaosu. Našim tieňovým cieľom bolo udržať deti na linke princípov dizajnu až dokonca. K jednému cieľu však zjavne vedie mnoho ciest. A aké to bolo v realite?

Ako kocúrkovská sa javila byť sekera zaťatá vo forme horúceho, tenkého drôtu, ktorý sme používali pri tvorbe modelu. Deti veľmi dobre chápu, že drôt je horúci. Napriek tomu sa niektoré dobrovoľne podujmú toto tvrdenie dokázať na vlastnej koži. Výsledkom ich prieskumu je, že na jednotke to vôbec nepáli a na šestke – aha, mám iba takú čiarku. Učíme sa zo skúsenosti.

Dobrý dizajn čerpá aj z poznatkov o človeku. Môže to vyznieť ironicky, ale k tvorbe dizajnu pre deti je treba pristupovať ako pri návrhu pre ľudí s obmedzením. Deti sú ‘postihnuté’ neustále sa meniacou veľkosťou a zrýchleným vnímaním času. V určitom veku na nich s istotou doľahne syndróm náhlej zmeny vnímania vlastnej osobnosti a poznania, že mesiac má minimálne dve strany. Je užitočné vedieť, že proporcia ľudského tela určuje tempo v súčasnom dizajne.

Obstáť v obhajobe sýrskych detí a objasnení ako naše zmiešané pocity súvisia s ich učením a učiteľmi je predsa len dosť náročné. Náš svet zažíva uvedomenie si hodnôt ako návrat k prírode, dobrovoľné aktivity na zlepšenie života v spoločnosti a podpora humanitných činností. Ten druhý ešte svoje hodnoty poriadne nepozná. Nepochybne však ide o ideálny príklad, kde vedľa seba existujú dva paralelné svety. Po stredoveku prichádza renesancia.

Pri zrýchlenom rytme je dobré mať veci pod dohľadom. Pracovné prostredie sa totiž v zápale rozširuje ako oheň. Červený vrchnák prestáva existovať, dôležité je to biele vnútri, čo lepí. Fineliner s kovovou špičkou sa razom premieňa na dokonalý dierkovač polystyrénu, prejde aj cez kartón. Horúci drôt sa trhá, nestíha uspokojiť nadšenie čakajúcich v rade. Dohliadať nad pracovným poriadkom je rozumné. Dôraz na minimalizáciu odpadu a diskusia o ochrane životného prostredia je časom prakticky neúčinná, preto sme zvolili robiť všetko viac-menej z polystyrénového a kartónového odpadu. Recyklovali sme veru dosť.

Deti zjedia, čo im navaríte. Najlepšie varí mama, vravia. Majú však schopnosť prekonať vlastné predsudky a skúsenosti, potrebuje to ich dávku kreatívity. Batátový nákyp s cuketou, tofu a kuracími kúskami znie príliš provokatívne a ponúka veľa možností, prečo jedlo inštinktívne oželieť. Musí existovať istá forma dôvery a potom je lepšie zvoliť minimalistický výklad menu – mäso s prílohou ako od Jamieho, alebo ak to zješ, narastie ti tretia ruka a ty do piatku na vernisáž všetko stihneš. Prípadne, keď doješ, pôjdem s tebou do bily, kde môžeš predviesť, aký si konzument. Dôvody pre motiváciu sa musia vyrovnať absurdnosti predsudkov. V polovici týždňa už jedlo znamenalo jednu z výziev dňa.

Pre detskú inšpiráciu a využitie kreativity sme úplne otvorili našu profesionálnu knižnicu interiérového dizajnéra so vzorkami a vzorknovníkmi, vytiahli pomôcky, perá a fixy. Časopisy a katalógy našli oslobodenie v zovretí nožníc. Neriskovali sme nudu. K dispozícii bola nielen rezačka polystyrénu, ale aj zrkadlovka, handy-cam a dva online notebooky s čiernobielou tlačiarňou. Všetko sme použili ako nástroje pri tvorbe dizajnu. Niekto potrebuje uvidieť ducha, iný chce adrenalín a napätie, ďalší sa inšpiruje textami piesní či návštevou zaujímavého miesta. Ako nás ovplyvňuje to, čo robíme? Deti to pomenovali, jasne definovali a hľadali kreatívne riešenia.

Po návšteve Slovenského múzea dizajnu s rozsiahlou zbierkou československých stoličiek 20.storočia si deti v tímoch navrhli a zostrojili modely prototypov vlastných stoličiek. Z recyklovateľného materiálu, v skutočnej veľkosti. Všetky stoličky boli nápadito kreatívne, v dobrej mierke, stabilné (v reálnom svete by mohli priniesť skvelé využitie) a každá mala vlastný príbeh. Tvorili svoje prvé názvy vlastných značiek, logá a vizitky. O najlepšej stoličke rozhodla ulica, kde sa od okoloidúcich získala priama odozvu. Zhostiť sa úlohy, odprezentovať svoj nápad a zabojovať o úspech bol zážitok rovnako silný ako uvedomenie si, že prístup je časťou úspechu. Atmosféra bola intenzívna, hlasovali policajti, dôchodcovia, šoféri čakajúci na zelenú, uponáhľaná verejnosť. Pri turistoch deti prepínali jazyky. Je úžasné sledovať, ako nám rastie nová sebavedomá bilinguálna generácia.

Kreatívno – vzdelávací projekt sme realizovali s našou dlhoročnou priateľkou, interiérovou dizajnérkou Scarlet Marcinkovou, ktorá je zároveň zakladajúci člen Slovenskej asociácie interiérových dizajnérov. S podporou Slovenského centra dizajnu v Bratislave sa mohol projekt usporiadať v ukľudňujúcich priestoroch galérie Satelit na Kollárovom námestí. Navštívili sme prebiehajúcu výstavu Dizajn a architektúra – Kontexty, kontakty a presahy, kde deti nahliadli na súčasný slovenský produktový dizajn. O slovenskej tradícii a folklóre prišla zaujímavo porozprávať dizajnérka Sylvia Ciulisová zo SlovakiaGift, čo inšpirovalo deti k návrhu grafík. Svoje dvere s pútavými témami otvorili novovznikajúce Slovenské múzeum dizajnu a reklamná agentúra JANDL. Časopisy na kreatívnu prácu poskytla redakcia časopisu INTERIÉR/EXTERIÉR. Janica Lacová z Jem iné sa postarala o zdravé jedlo pripravené z lokálnych potravín. Ďakujeme nielen perfektným Renesančným deťom a ich očarujúcemu zmyslu pre nové a kreatívne zážitky, ale aj rodičom a všetkým, ktorí sa zúčastnili. Ceníme si podporu a vôľu spolupracovať s nami na ďalšich projektoch.

Tieto dva týždne boli pre nás skvelou príležitosťou ukázať, ako môžu princípy dizajnu tvoriť súčasť vzdelávania, spoznávanie vlastných schopností a predností a pomôcť sebe a druhým. O dizajne vedia ľudia málo, aj keď už o tom niečo počuli. Dizajn je spôsob hľadania cesty vpred. Je dobré zamyslieť sa, komu pri dizajne venovať svoj čas a energiu.

Renesančné deti v číslach:
15 Renesančných detí
6 kreatívnych tímov
15 modelov individuálnych izieb v mierke 1:20
1 model školy a areálu
13 moodboardov
17 návrhov grafík na hrnček s témou slovenskej tradície
10 návrhov renesančných ikon
6 modelov stoličiek v mierke 1:1
6 návrhov lôg
40 ručne vyrobených vizitiek
50+ obrázkov, grafík, škíc, koláží A4+
3 grafické plagáty A0+
2 promo boardy
2 návrhy tienidla na lampu
500+ oslovených ľudí na ulici (z toho 293 dalo hlas)
1 predaná grafika na ulici
1 výtvarné stvárnenie auta
2 obhajoby prác
2 vernisáž
80+ ľudí na vernisáži

Zmysel v ‘lavori’

20140409_141352

Týždeň dizajnu v Miláne dnes vrcholí. Najväčšia trendotvorná exhibícia tohto typu v našom okolí je každoročnou povinnou jazdou a jednoduchý spôsob ako ostať v obraze o tom, ako o veciach premýšľajú druhí. V princípe, veľmi jednoducho. Hodnoty mnohých totiž spočívajú v poctivej práci.

 

Prvé husle

01 pohlad do otvorenej kancelarie A

Niektorí z nás sa začiatkom roka začínajú oťukávať v novej práci, ktorej obetujú veľa svojho času. V prvých týždňoch sa jednoducho nesluší odchádzať z práce skôr, a už vôbec nie pred šéfom. Je pritom zaujímavé sledovať krivky a stimuly interiéru s otázkou – kam som sa to dostal?! Jazzový nábytok, nalíčené tapety, lietajúce podlahy, nič nové či prevratné. Nakoniec, je to iba časť vecí, ktoré ovplyvňujú náš celkový pocit a dojem z interiéru. Pocit hrá prvé husle pri vynášaní rozsudkov páči-nepáči.

Väčšinu ľudí pracujúcich v kanceláriách trápi niečo úplne iné ako čerešňový laminát a nové vitrínky. O tom zdá sa mnohí zamestnávatelia primálo tušia. Nevedia, ako dobre nastavený interiér môže vniesť do našej práce viac príjemného pocitu. O vplyve na celkovú efektivitu preto netreba teraz hlbšie filozofovať. Oveľa náročnejšie je odbúrať zaužívané vnímanie kancelárií (siaha do čias klepotavých konzulov), kde každý sedí v samostatnej miestnosti izolovaný od akéhokoľvek diania. Takýto koncept ‘radovky’ je z dnešného hľadiska za horizontom, poskytuje iba pocit súkromia jednotlivca, čo nezaručuje vždy aj pocit dobrý. Vo vzťahu k celkovému fungovaniu živej a modernej firmy sú samostatné kancelárie plodným priestorom, ktorý podnecuje – nerozhodnosť, pocit nespolupatričnosti, stagnáciu, klebety, miesto pre úkryt a odrezanie sa od komunikácie s ostatnými kolegami.

Ale ako vytvoriť efektívne pracovisko pre manažérov, výkonných zamestnancov či technický personál? Ako ich usadiť, aby súkromie v otvorenej kancelárii nestratili? Kam umiestňovať plochy a priestory pre počítačové skrine, skenery, tlačiarne, faxy a pevné linky? Kde sa budú zamestnanci stravovať? Kde sa prehodí reč s kolegom na témy pracovné, pirátske, súkromné? Kam usadiť klienta, keď prišiel iba sám a vo veľkej zasadačke je pre dvoch neútulno? Stačí nám skutočne menej priestoru? 

Táto téma má veľký potenciál na úvahy aj praktické skúsenosti. Všetci, čo pracujeme v kanceláriách, máme k nej čo povedať. U nás sa prvé husle ladia podľa prirodzene sa vyvíjajúcich zásad, ktoré podporujú viac priestoru pre zmenšujúce sa pracovné plochy; samostatné kancelárie nahrádzajú otvorené; lepšia kontrola hluku a súkromia; väčší počet pohotovostných stretávacích miestností a zón, menej veľkých konferenčných priestorov; plochy pre flexibilné priestory s premenlivým účelom využitia; spoločné a verejné priestory s prirodzeným odrazom smerovania a cieľom spoločnosti. Zariadenie a vybavenie kancelárií a jeho funkcia tvorí súčasť brandingu spoločnosti. Pri všetkých zásadách je dobré vnímať súčasnosť a predísť tak šoku zo zmien kancelárskych priestorov v budúcnosti.

http://www.pinterest.com/atelierkendu/workstation-offices/

 

 

 

Spálňa pre autá

V živote človeka raz príde čas, keď sa treba rozhodnúť pre svoje útočisko, priestor, ktorý vonia domovom. Tu niet kompromisov, všetko musí byť tak, ako si to predstavujeme. Myslíme pri tom na všetko, čo môže urobiť z nášho domova dokonalé miesto pre nás, naše deti, rodinu a priateľov, domácich miláčikov. Každý máme svoje priority, svoje videnie pohody, svoje predstavy o skvelom priestore pre život. A keďže pre mnohých z nás sa stali motorové vozidlá nevyhnutnou súčasťou bytia,  myšlienky o vysnívanom bývaní zahŕňajú aj osobnostno-exhibicionistické požiadavky – spálňa pre auto. V niektorých fanatických prípadoch sa automobil svojim vyšperkovaným dizajnom dokonca stáva súčasťou interiéru. Hm, toho nášho Alfa-samca asi do paneláku nevtrepeme, akokoľvek ho milujeme.

 

Vinárske svetlo

Je čas vinobrania, tak šup vyčistiť demižóny, v ktorých už na dne bublú zvyšky z burčiaku a štýlové home-made svietidlo je na svete.