Tip na osvieženie

Splinterworks vana 1

Synergia tvarov a symbolov relaxácie, hojdacia sieť a vaňa definitívne ponúkajú možnosť úniku do maximálneho pohodlia. Vaňa z uhlíkového vlákna pláva v ovzduší, je zavesená na oproti sebe stojace steny. Okrem luxusnej čiernej ju môžete mať doma aj v červenej, ružovej, modrej, žltej, bronzovej. Pri troške rozpočtu naviac aj v rýdzom striebre, najlepšie aj s Pollockom.

http://www.splinterworks.co.uk/

 

Teplo, teplejšie, horí!

Tri novinky na slnečný utorok.

Sme opäť doma a späť do horúceho Kuvajtu sa momentálne nechystáme. Vrátili sme sa pred pár dňami so žiadosťou o kuvajstké rezidenčné víza, keď nám známa píše, že horí univerzita a či je to tá, na ktorej pracujeme. Áno, je, len plamene hltajú susednú college. O dva dni nato sledujeme kuvajstké noviny a ejhľa, na univerzite, ktorú propagujú ako najväčší campus na svete, horí už aj naša college.

Zaujímavé, oheň zasiahol obe budovy – ženskú aj mužskú, mešitu našťastie nelízol. Napriek opatrným oficiálnym vyjadreniam, ostrozraký Kuvajťan si dá dokopy príčiny i to, že vinník kdesi existuje. Projekt je vládny, realizovaný najväčšou štátnou čínskou stavebnou a metalurgickou spoločnosťou s garanciou známej lokálnej rodiny a v omeškaní pekných pár mesiacov, vlastne skoro rok. Oheň v takomto rozsahu na urýchlenie prác nebude mať pozitívny vplyv. I keď projekt univerzity uzrie svetlo sveta v dokončenom stave s niekoľkoročným omeškaním, bude to edukačná pýcha Stredného východu. Snáď, keďže zrušenie segregácie pre vysokoškolské štúdium je diskutovaná téma a na spadnutie.

Odhliadnuc od kuvajtského kvázi nešťastia, rozširujeme svoje pôsobenie na Ďaleký východ. Pobočku KENDU v Guangzhou vedie náš čínsky partner a veríme, že čoskoro predstavíme nové projekty. Onedlho bude fungovať aj nová webka, isto sa pochválime :), zatiaľ pripájame pár náhľadov do zákulisia.

A do tretice; ešte raz sa chceme poďakovať stolárom, ktorí počas našej neprítomnosti uspokojovali našich klientov a pretvárali nemožné na realitu. Veľká vďaka Drevokov.

 

A ževraj v teple nechutí jesť

Dnes ubehnú dva týždne, odkedy mnoho činností robím výlučne poležiačky. Nie, nie je to lenivosťou ani depresiami a už vôbec nie nedostatkom práce, jednoducho sa mi vrátili staré problémy s krížami. Stalo sa to vlastne nachladnutím na prezentácii Hempel, kde nám vrelo odporúčal ísť náš egyptský kolega. Jediné, čo nám pripomínal, aby sme dva dni predtým nejedli. Trošku sme nechápali, keďže máme za sebou mnoho firemných prezentácií v rôznych kútoch sveta, ale táto sa skutočne vymykala štandartom. Odhliadnuc od priestorov, nádhernej sály v Holiday Inn s čarovnou dekoráciou stolovania a neodbytným čašníkom-runnerom a to doslovne, ktorý nám menil skvelé drinky ako na bežiacom páse, samozrejme nealkoholické, prezentácia sa začala s dvojhodinovým meškaním.

Isto, kolega ako typický Arab zaspal doma, nie ako nám prizvukol, spať budem počas prednášky a počkám si na vyvrcholenie, cháp ako obžerstvo. Prednášajúci bol nadšený, že v sále sa nachádzalo aj pár žien, slovom štyri kúsky vrátane jednej Európanky –Slovenky. Mali sme tú možnosť ich zrátať, veď sme prišli takmer načas. Na počet mužov asi 300+ to bolo milé, týždeň predtým prednášal v Saudskej Arábii čisto mužskému obecenstvu. Tombola síce nebola, na čo sa tešili mnohí príšelci, že vyhrajú Ipad, domáce kino alebo exotickú dovolenku, rozumej do Európy, ale každý aspoň vyfasoval firemný darček – zvukový merač vzdialenosti a elektronický merač farebného odtieňa. Ešteže tak. Prednáška bola rýchla, k veci, bez zbytočností a obkecávačiek, na mnoho informácií nás navigovali na internet. Kolo otázok prebehlo bezbolestne, škoda, že pýtajúci sa počas prezentácie venovali neustálemu vyfajčovaniu a kláboseniu za stolom, inak by také prízemné otázky nekládli. A nastal čas večere. Kobylky rýchlosťou svetla prebzikli do salónu so švédskymi stolmi prehýbajúcimi sa od množstva a variácií jedla.

Samozrejme, rozmýšľala som, ako ochutnať zo všetkých farieb a všetkých druhov, aspoň taký malý kúsoček si z každého ušmyknúť na tanier. Bolo to nemožné. Pri tých našich množstvách, čo sme si naložili na tanier, na jeden tanier, nie ako ostatní nosili kopu tanierov s vrcholkami jedla, sme vyzneli pohŕdavo a namyslene, že nám nešmakuje lokálna kuchyňa. Druhé kolo so sladkosťami som už nakladanie zvládla jednoduchšie, horšie to bolo s požitím. O tradičnej sladkosti ‘Mother of Ali’ niekedy nabudúce, vždy mi totiž lezie hore krkom, ale odmietnuť lokálnu pohostinnosť, to sa nepatrí. Tak toto je to, prečo sme nemali dva dni jesť, vravím si. Pre Európana aj týždeň hladovky po tomto obžerstve je prospešný.

Arabi spotrebujú veľmi veľa potravín, keďže počas horúcich dní sa nič iné ani  nedá robiť. Jesť, spať a prepínať telku. Obzvášť Kuvajťania sú ževraj najobéznejší národ na svete. Môžem to iba potvrdiť, aj keď Američania veľmi nezaostávajú. Všeobecne, Arabi sú veľmi lenivé národy, prepáč Samer, kde 90% Arabov nepracuje alebo sa iba tak tvári, že pracuje a ostatných 10% žije v nearabských krajinách, čiže sú donútení systémom k činnosti. Doteraz som si myslela a mala takú skúsenosť, že Gréci sú najlenivejší. Ale kďeže! Tí si aspoň sami kávu uvaria, ale Arabi, tí sa nechajú obskakovať zpredu, zozadu, zboku, zhora, zdola. Preto aj Kuvajt je dosť zabrzdená a uzatvorená krajina, napriek obrovskému potenciálu a ropnému bohatstvu. Socializmus, aj keď v tej najvyššej možnej forme, keď kuvajtský ľud je nadmieru spokojný s tým, ako sa o neho štát stará, vedie túto krajinu do záhuby. Pokiaľ sa nespamätajú a neprelomia víziu, stále budú iba tí, ktorí sedia na rope a štát im chátra. Pred vojnou s Irakom to bola najvyspelejšia arabská krajina, ale odvtedy to ide s nimi iba dole vodou. V roku 2010 vláda, áno, majú tu konštitučnú monarchiu s klasickou opozíciou, vydala nový ekonomický plán, taká nejaká päťročnica, ktorá obsahuje 1100 projektov v odhadovanej hodnote 125 miliárd USD. Pre porovnanie, to je asi toľko, koľko plánuje preinvestovať vláda SR za 20 rokov (z európskych fondov, samozrejme). A čo čert nechcel, dodnes je preinvestovaných 30% a emir má hlavu v smútku. Ja ti, milý emirko, odporúčam, zbav sa vlády a začni vládnuť múdro a sám, tak ako to dokážu Saudi, Katarčania či šejkovia v Emirátoch. Potom sa prestane tak vehementne kradnúť a kuvajtské rodiny sa nebudú iba hádať. Ty budeš ten, ktorý bude mať víziu a ty rozhodneš, kam investovať. Ten ambiciózny päťročný plán hospodárskeho rastu, ktorý jednohlasne schválil kuvajtský parlament, neoživuje ekonomiku ani neznižuje závislosť krajiny od ropy (veď sa ani neplní). A my, ktorí sme sem prišli pomôcť naplniť kuvajtskú víziu, sa radšej poobzeráme po okolitých krajinách, kde to fičí. V Katare sa síce stavia rovnako bezhlavo ako v Dubaji, bez celistvého masterplanu a architekti sa tam skôr chodia vyšantiť ako ponúknuť svoj odborný pohľad a profesijnú víziu dobrého stavebného rozvoja a infraštruktúry, ale aspoň sa snažia osamostatniť od ropy. Je to zdroj vyčerpateľný, to všetci vieme. Hej, emir, pozri, aké pekné interiéry sa realizujú v Katare, tak prestaň trúchliť na diváni, zadaj úlohy a poriadne kontroluj.

Súkromné vily nie sú pre víly

Tak ako po ostatné roky, aj dnes svätíme Sviatok práce prácou. V Kuvajte sa tento deň neslávi, veď domácim je slovo ‘práca’ nanajvýš cudzie. Vyše 90% Kuvajťanov pracuje v štátnej správe, zopár v súkromnom sektore, ostatní megalenivci sú nezamestnaní a žijú z nadpriemerných dávok od štátu, ktoré im zabezpečia veľmi pohodlný život. Podľa mňa, do práce chodia len preto, aby úplne nezomreli od nudy, nekonečného kolotoča amerických filmov v telke, skvelého jedla a dostatočného spánku. Príjem z ropy pre každého Kuvajťana činí cca 18 000 USD mesačne. Ahhhhh, a to nepočítam zabezpečené ubytovanie či pozemok na stavbu rodinného domčeka a iné benefity.

No veď mrknime sa bližšie na tie ich rodinné domčeky, lepšie povedané vily alebo rezidencie. Je samozrejmosťou, že Kuvajťan sa po 3-4 hodinovej pracovnej dobe veľmi unaví a preto potrebuje na svoj pohodlný život cítiť veľkolepé rodinné zázemie. Keď sme debatovali s lokálnym architektom o našej cene za služby interiérového architekta, riadne sme sa ošmykli. 400 m2 pôdorysnej plochy nekorešponduje s úžitkovou plochou vily. Zvyčajne má vila totiž niekoľko nadzemných a podzemných podlaží a v konečnom dôsledku sa blíži k 2 000 m2 úžitkovej plochy. Manželka je ženou v domácnosti, ale to ešte neznamená, že celé dopoludnie trávi vysávaním a utieraním prachu. Takýto život sa jednoducho bez práce služobníctva nezaobíde. Služobníctvo pre deti, na varenie, upratovanie, nakupovanie, čistenie bazéna, kosenie trávnika, zopár šoférov či údržbárov – na plný úväzok. Žiadne sklo-betónové krabice, akých je po Európe spústa  na každom kroku, tu nenájdete.  Rukopis európskeho architekta býva častokrát zahalený rúškom tajomstva – akoby ich jedna mater mala. Každá vila v Kuvajte má svoj jedinečný štýl a ladné krivky. Isto, líšia sa vkusom majiteľa, ale v zásade sú všetky obytné miestnosti orientované do vnútrobloku, čo vychádza z moslimskej viery – intimita nadovšetko. Mnohokrát obdivujem vstupné dvere, ktoré svojim ornamentálnym zobrazením a materiálom veľa prezradia o samotnom majiteľovi. Milujú všetko trblietavé, blišťavé a svietielkujúce. Zbožňujú honosnosť, asi si potrebujú vykompenzovať svoju rybársku a pastiersku minulosť. Mentalita však stále ostáva niekde v 18.storočí európskeho časopriestoru, napriek tomu radi experimentujú s európskymi či americkými architektami. Výsledok takejto spolupráce je aj rezidencia španielskeho ateliéru AGi.

 

 

 

Víkendový zážitok s respirátormi

Sme v Kuvajte týždeň a dnes sme prežili náš prvý víkend. V moslimských krajinách je totiž víkendový deň piatok. Arabi žijú rušným nočným životom počas pracovného týždňa, stretávajú sa s klientami a dodávateľmi v reštauráciách a kaviarňach a zabávajú sa. V piatok oddychujú. My sme teda oprášili naše auto od pozostatku z nočnej púštnej búrky a vyrazili do mesta. Ovzdušie bolo veľmi prašné, respirátory nám aspoň kúsok ochránili naše prefajčené pľúcka. Navigácia v telefóne nesklamala, podľa arabských znakov a označenia ulíc typu – hej, sem postavme dáku tabuľu, to je jedno akú – sa nám totiž ťažko orientuje.

Na rôzne odporúčania sme sa zastavili v obchodnom centre Avenues. Zima ako v chladničke! Áno, sú nám známe tieto extrémy, vonku 35st. a vnútri 15st. Je to však stále neznesiteľné. Zvládame sa prechádzať akurát tak na prvom poschodí, kde je teplota mierne vyššia a pohľad na interiérovú architektúru očarujúci. No veď posúďte sami.

Ešte pripájame ranný pohľad z okna, keď mesto zapadlo prachom. Doslovne.