Vinárske svetlo

Je čas vinobrania, tak šup vyčistiť demižóny, v ktorých už na dne bublú zvyšky z burčiaku a štýlové home-made svietidlo je na svete.

 

Teplo, teplejšie, horí!

Tri novinky na slnečný utorok.

Sme opäť doma a späť do horúceho Kuvajtu sa momentálne nechystáme. Vrátili sme sa pred pár dňami so žiadosťou o kuvajstké rezidenčné víza, keď nám známa píše, že horí univerzita a či je to tá, na ktorej pracujeme. Áno, je, len plamene hltajú susednú college. O dva dni nato sledujeme kuvajstké noviny a ejhľa, na univerzite, ktorú propagujú ako najväčší campus na svete, horí už aj naša college.

Zaujímavé, oheň zasiahol obe budovy – ženskú aj mužskú, mešitu našťastie nelízol. Napriek opatrným oficiálnym vyjadreniam, ostrozraký Kuvajťan si dá dokopy príčiny i to, že vinník kdesi existuje. Projekt je vládny, realizovaný najväčšou štátnou čínskou stavebnou a metalurgickou spoločnosťou s garanciou známej lokálnej rodiny a v omeškaní pekných pár mesiacov, vlastne skoro rok. Oheň v takomto rozsahu na urýchlenie prác nebude mať pozitívny vplyv. I keď projekt univerzity uzrie svetlo sveta v dokončenom stave s niekoľkoročným omeškaním, bude to edukačná pýcha Stredného východu. Snáď, keďže zrušenie segregácie pre vysokoškolské štúdium je diskutovaná téma a na spadnutie.

Odhliadnuc od kuvajtského kvázi nešťastia, rozširujeme svoje pôsobenie na Ďaleký východ. Pobočku KENDU v Guangzhou vedie náš čínsky partner a veríme, že čoskoro predstavíme nové projekty. Onedlho bude fungovať aj nová webka, isto sa pochválime :), zatiaľ pripájame pár náhľadov do zákulisia.

A do tretice; ešte raz sa chceme poďakovať stolárom, ktorí počas našej neprítomnosti uspokojovali našich klientov a pretvárali nemožné na realitu. Veľká vďaka Drevokov.

 

A ževraj v teple nechutí jesť

Dnes ubehnú dva týždne, odkedy mnoho činností robím výlučne poležiačky. Nie, nie je to lenivosťou ani depresiami a už vôbec nie nedostatkom práce, jednoducho sa mi vrátili staré problémy s krížami. Stalo sa to vlastne nachladnutím na prezentácii Hempel, kde nám vrelo odporúčal ísť náš egyptský kolega. Jediné, čo nám pripomínal, aby sme dva dni predtým nejedli. Trošku sme nechápali, keďže máme za sebou mnoho firemných prezentácií v rôznych kútoch sveta, ale táto sa skutočne vymykala štandartom. Odhliadnuc od priestorov, nádhernej sály v Holiday Inn s čarovnou dekoráciou stolovania a neodbytným čašníkom-runnerom a to doslovne, ktorý nám menil skvelé drinky ako na bežiacom páse, samozrejme nealkoholické, prezentácia sa začala s dvojhodinovým meškaním.

Isto, kolega ako typický Arab zaspal doma, nie ako nám prizvukol, spať budem počas prednášky a počkám si na vyvrcholenie, cháp ako obžerstvo. Prednášajúci bol nadšený, že v sále sa nachádzalo aj pár žien, slovom štyri kúsky vrátane jednej Európanky –Slovenky. Mali sme tú možnosť ich zrátať, veď sme prišli takmer načas. Na počet mužov asi 300+ to bolo milé, týždeň predtým prednášal v Saudskej Arábii čisto mužskému obecenstvu. Tombola síce nebola, na čo sa tešili mnohí príšelci, že vyhrajú Ipad, domáce kino alebo exotickú dovolenku, rozumej do Európy, ale každý aspoň vyfasoval firemný darček – zvukový merač vzdialenosti a elektronický merač farebného odtieňa. Ešteže tak. Prednáška bola rýchla, k veci, bez zbytočností a obkecávačiek, na mnoho informácií nás navigovali na internet. Kolo otázok prebehlo bezbolestne, škoda, že pýtajúci sa počas prezentácie venovali neustálemu vyfajčovaniu a kláboseniu za stolom, inak by také prízemné otázky nekládli. A nastal čas večere. Kobylky rýchlosťou svetla prebzikli do salónu so švédskymi stolmi prehýbajúcimi sa od množstva a variácií jedla.

Samozrejme, rozmýšľala som, ako ochutnať zo všetkých farieb a všetkých druhov, aspoň taký malý kúsoček si z každého ušmyknúť na tanier. Bolo to nemožné. Pri tých našich množstvách, čo sme si naložili na tanier, na jeden tanier, nie ako ostatní nosili kopu tanierov s vrcholkami jedla, sme vyzneli pohŕdavo a namyslene, že nám nešmakuje lokálna kuchyňa. Druhé kolo so sladkosťami som už nakladanie zvládla jednoduchšie, horšie to bolo s požitím. O tradičnej sladkosti ‘Mother of Ali’ niekedy nabudúce, vždy mi totiž lezie hore krkom, ale odmietnuť lokálnu pohostinnosť, to sa nepatrí. Tak toto je to, prečo sme nemali dva dni jesť, vravím si. Pre Európana aj týždeň hladovky po tomto obžerstve je prospešný.

Arabi spotrebujú veľmi veľa potravín, keďže počas horúcich dní sa nič iné ani  nedá robiť. Jesť, spať a prepínať telku. Obzvášť Kuvajťania sú ževraj najobéznejší národ na svete. Môžem to iba potvrdiť, aj keď Američania veľmi nezaostávajú. Všeobecne, Arabi sú veľmi lenivé národy, prepáč Samer, kde 90% Arabov nepracuje alebo sa iba tak tvári, že pracuje a ostatných 10% žije v nearabských krajinách, čiže sú donútení systémom k činnosti. Doteraz som si myslela a mala takú skúsenosť, že Gréci sú najlenivejší. Ale kďeže! Tí si aspoň sami kávu uvaria, ale Arabi, tí sa nechajú obskakovať zpredu, zozadu, zboku, zhora, zdola. Preto aj Kuvajt je dosť zabrzdená a uzatvorená krajina, napriek obrovskému potenciálu a ropnému bohatstvu. Socializmus, aj keď v tej najvyššej možnej forme, keď kuvajtský ľud je nadmieru spokojný s tým, ako sa o neho štát stará, vedie túto krajinu do záhuby. Pokiaľ sa nespamätajú a neprelomia víziu, stále budú iba tí, ktorí sedia na rope a štát im chátra. Pred vojnou s Irakom to bola najvyspelejšia arabská krajina, ale odvtedy to ide s nimi iba dole vodou. V roku 2010 vláda, áno, majú tu konštitučnú monarchiu s klasickou opozíciou, vydala nový ekonomický plán, taká nejaká päťročnica, ktorá obsahuje 1100 projektov v odhadovanej hodnote 125 miliárd USD. Pre porovnanie, to je asi toľko, koľko plánuje preinvestovať vláda SR za 20 rokov (z európskych fondov, samozrejme). A čo čert nechcel, dodnes je preinvestovaných 30% a emir má hlavu v smútku. Ja ti, milý emirko, odporúčam, zbav sa vlády a začni vládnuť múdro a sám, tak ako to dokážu Saudi, Katarčania či šejkovia v Emirátoch. Potom sa prestane tak vehementne kradnúť a kuvajtské rodiny sa nebudú iba hádať. Ty budeš ten, ktorý bude mať víziu a ty rozhodneš, kam investovať. Ten ambiciózny päťročný plán hospodárskeho rastu, ktorý jednohlasne schválil kuvajtský parlament, neoživuje ekonomiku ani neznižuje závislosť krajiny od ropy (veď sa ani neplní). A my, ktorí sme sem prišli pomôcť naplniť kuvajtskú víziu, sa radšej poobzeráme po okolitých krajinách, kde to fičí. V Katare sa síce stavia rovnako bezhlavo ako v Dubaji, bez celistvého masterplanu a architekti sa tam skôr chodia vyšantiť ako ponúknuť svoj odborný pohľad a profesijnú víziu dobrého stavebného rozvoja a infraštruktúry, ale aspoň sa snažia osamostatniť od ropy. Je to zdroj vyčerpateľný, to všetci vieme. Hej, emir, pozri, aké pekné interiéry sa realizujú v Katare, tak prestaň trúchliť na diváni, zadaj úlohy a poriadne kontroluj.

Útočisko termitov a iných drevožrútov

Andrew Burns Australia House Niigata Prefecture Japan 2012

Z toho interiéru na prvý pohľad upútala masa dreva v kontraste s cestou za verandou. Prvý dojem z nevšednosti ešte podporí pár názvov a geografigkých údajov – Andrew Burns, Australia House, Niigata Prefecture, Japan 2012. O tom, že nejde o hociaké útočisko termitov a iných drevožrútov, už napovie bližší pohľad do interiéru.

 

 

 

Interiérový dizajn reštaurácie a bary

Zopár interiérových inšpirácií pre reštaurácie a bary.