Najlepší kameň v meste, alebo ako na Michelangela metlou poukázali

Prírodný kameň je špecifický tým, že všetci k nemu máme vrodený vzťah, ktorý si sami budujeme. Viac či menej, každý to rád kamenné. Podľa čínskej filozofie je kameň jedným zo základných prvkov kolobehu. Tomu niet čo vytknúť, veď aj internet vznikol z kameňa, keď Otzi uvažoval ako pazúrikom na rakúsko-talianskej hranici oštep strúhať. Vzťah ku kameňu môže byť odhadzovačný, do-vody-vrhačský až gumipuškinovský. Iný vzťah vzniká, keď sa kameň študuje, velebí jeho blízkosť trebárs na stene, strope či podlahe s odkazom na pradávny inštinkt jaskynných princípov.

Vybrali sme sa do lokálneho ‘kameňolomu’, aby sme zakopli o nejaké talónne kúsky. Ak je tredom pojem jedinečnosti, tak sú platne, ktoré sme kopať nemuseli stelesnením tohto pojmu. Začali sme však listovať medzi plátmi.

Návod ako si vybrať kameň je zbytočný; musí priťahovať. Našli sme jeden, ktorý si zaslúži svoje meno. Slávny Michelangelo povedal, že v mramori zazrel anjela a tesal, kým ho nevyslobodil. Mramor Michelangelo je kameň z pakistanského Balochistanu, medeno hnedej farby na tmavo čokoládovom pozadí, ktoré je preliate bielo-fialovými  žilami kremeňa. Veľmi vydarený a zaručene jediný na svete. Ten už je náš.