Zahrabaná Walhalla nad Dunajom

walhalla-regensburg919

Cestou okolo Regensburgu, pár kilometrov od bavorskej dialnice, sa oplatí vrámci natiahnutia kostí s neodvratnou toaletou zastaviť za mestečkom Donaustauf pri pomníku osobností nemeckej histórie Walhalla.

Stavba prezlečená za monument odvážnych Grékov dokáže dlho udržiavať závoj historickej hviezdy. Hmla sa rozplynie a preletí pár storočí až do roku 1842, kedy bola Walhalla otvorená podľa myšlienky bavorského kráľa Ľudovíta I., ktorú realizoval klasicistický architekt Leo von Klenze. Výrazne pripomína Panteón v Ríme alebo znovuzrodenie aténskeho Partenónu.

Architekt Klenze sám seba nepovažoval za napodobňovateľa, iný o ňom píšu ako o eklektickom štylistovi. Akokoľvek, bolo to za čias Napoleona, doby osvietenstva, romantizmu a rokoka, prelivu bielych nátačkových parochní a nostalgie za zlatou amforou v zátiší s bohyňou kamenných pŕs.

Pohľad späť je užitočný, pretože je v ňom poznanie, cez ktoré sa oplatí pozerať na cestu vpred. Prechádzka v tejto ’napodobenine’ je pôsobivá. Dokonale vykreslí atmosféru antických čias aj napriek tomu, že pomník má ‘iba’ dvesto rokov. Je celkom možné, že Klenze zvolil klasický štýl najmä pre jeho tvarovú čistotu, vytvoril akýsi dolmen 19. storočia. Stavba, ktorá má stáť stáročia, by mala byť mohutná. Musia ju vediet postaviť aj chlapi s jednou rukou, čo druhú stratili v bitke. S pečatným prsteňom kráľa Ľudovíta I. pred nosom a nízkym počtom lunárnych obehov na stavbu si Klenze zvolil architektonický štýl jak bič.

Stavba je postavená z bieleho mramoru, kameň je do detailu opracovaný na hodinárske, dvojmilimetrové špáry. Povrchy v interiéri sú rovnako mramorové, leštené, pretkané žilami a hniezdami rôzne sfarbených minerálov.

Ľudovít I. postavil pomník pre supermozgy a hrdinov krajín hovoriacich germánskym jazykom. Stále prítomní sú architekt Erwin von Steinbach, humanista Desiderius Erasmus z Rotterdamu, maliar Albrecht Dürer . Od roku 1848 do 2009 pribudlo okolo dvadsať ďalších búst ako Martin Luther, Albert Einsten, Wagner, Strauss, Brahms. Mnoho kráľov, vojvodov, básnikov, na stotridsať kamenných hláv.

Útočisko termitov a iných drevožrútov

Andrew Burns Australia House Niigata Prefecture Japan 2012

Z toho interiéru na prvý pohľad upútala masa dreva v kontraste s cestou za verandou. Prvý dojem z nevšednosti ešte podporí pár názvov a geografigkých údajov – Andrew Burns, Australia House, Niigata Prefecture, Japan 2012. O tom, že nejde o hociaké útočisko termitov a iných drevožrútov, už napovie bližší pohľad do interiéru.

 

 

 

Moderný interiér aj pre klasických labužníkov

Povedzme si rovno. Nie každý má rád v reštaurácii moderný štýl. Stále je veľa labužníkov, ktorí preferujú drevenú klasiku, kožičku, whisky a kubánsku v salóniku. Vysvetlenie, prečo to tak je, môže byť jednoduché. V takom priestore sa cítia prirodzene a isto. Mnoho moderných konceptov koketuje s rôznymi tvarmi, farbami a materiálmi, s ktorými sa pracuje ťažšie ako s klasikou, pretože do interiéru sa vnášajú jedinečné prvky. Nastáva teda problém, ktorý je reálnym problémom moderných interiérov. Ako skombinovať jedinečné prvky tak, aby nakoniec interiér pôsobil prirodzene a vyrovnane? Ako urobiť moderný interiér aj pre klasických labužníkov?

Na stavbách sme vymenili mnoho majstrov

pokiaľ spätne preberieme naše doterajšie pôsobenie, na stavbách sme vymenili mnoho majstrov. dôvody boli väščinou rovnaké… zlá finalizácia omietky… nerovnosť sa zvýrazní o to viac, o čo viac je lesklejšia jej konečná úprava. samozrejme, dokonalosť nie je cieľ, cieľ je k nej byť čo najbližšie. a keď to niekto nevie, tak to proste nevie! rovnako si my nevieme predstaviť, že by niekto, kto nevie urobiť rovnú stenu, by dokázal urobiť podobne dokonalú anti-dokonalosť.
… preto… ak chceš zistiť, či je tvoj majster ten správny, stačí sa ho opýtať, či pri práci občas používa aj bočné svietenie…