Súkromné vily nie sú pre víly

Tak ako po ostatné roky, aj dnes svätíme Sviatok práce prácou. V Kuvajte sa tento deň neslávi, veď domácim je slovo ‘práca’ nanajvýš cudzie. Vyše 90% Kuvajťanov pracuje v štátnej správe, zopár v súkromnom sektore, ostatní megalenivci sú nezamestnaní a žijú z nadpriemerných dávok od štátu, ktoré im zabezpečia veľmi pohodlný život. Podľa mňa, do práce chodia len preto, aby úplne nezomreli od nudy, nekonečného kolotoča amerických filmov v telke, skvelého jedla a dostatočného spánku. Príjem z ropy pre každého Kuvajťana činí cca 18 000 USD mesačne. Ahhhhh, a to nepočítam zabezpečené ubytovanie či pozemok na stavbu rodinného domčeka a iné benefity.

No veď mrknime sa bližšie na tie ich rodinné domčeky, lepšie povedané vily alebo rezidencie. Je samozrejmosťou, že Kuvajťan sa po 3-4 hodinovej pracovnej dobe veľmi unaví a preto potrebuje na svoj pohodlný život cítiť veľkolepé rodinné zázemie. Keď sme debatovali s lokálnym architektom o našej cene za služby interiérového architekta, riadne sme sa ošmykli. 400 m2 pôdorysnej plochy nekorešponduje s úžitkovou plochou vily. Zvyčajne má vila totiž niekoľko nadzemných a podzemných podlaží a v konečnom dôsledku sa blíži k 2 000 m2 úžitkovej plochy. Manželka je ženou v domácnosti, ale to ešte neznamená, že celé dopoludnie trávi vysávaním a utieraním prachu. Takýto život sa jednoducho bez práce služobníctva nezaobíde. Služobníctvo pre deti, na varenie, upratovanie, nakupovanie, čistenie bazéna, kosenie trávnika, zopár šoférov či údržbárov – na plný úväzok. Žiadne sklo-betónové krabice, akých je po Európe spústa  na každom kroku, tu nenájdete.  Rukopis európskeho architekta býva častokrát zahalený rúškom tajomstva – akoby ich jedna mater mala. Každá vila v Kuvajte má svoj jedinečný štýl a ladné krivky. Isto, líšia sa vkusom majiteľa, ale v zásade sú všetky obytné miestnosti orientované do vnútrobloku, čo vychádza z moslimskej viery – intimita nadovšetko. Mnohokrát obdivujem vstupné dvere, ktoré svojim ornamentálnym zobrazením a materiálom veľa prezradia o samotnom majiteľovi. Milujú všetko trblietavé, blišťavé a svietielkujúce. Zbožňujú honosnosť, asi si potrebujú vykompenzovať svoju rybársku a pastiersku minulosť. Mentalita však stále ostáva niekde v 18.storočí európskeho časopriestoru, napriek tomu radi experimentujú s európskymi či americkými architektami. Výsledok takejto spolupráce je aj rezidencia španielskeho ateliéru AGi.