Mnohé knižnice sú krásne, ale iba jedna je výnimočná

Základy unikátnej knižnice, ktorá patrila k najväčším v Uhorsku, položil gróf Anton Juraj Apponyi v polovici 18. storočia. Tento šľachtic zozbieral okolo 25 000 vzácnych exemplárov kníh, medzi ktorými nechýbali rukopisné diela antických klasikov. Medzi najvzácnejšie patria tlače zo 16. storočia, napríklad dielo Sokrata zo švajčiarskeho Bazileja z roku 1508, či súkromná korešpondencia francúzskych kráľov, kardinálov Richelieua a Mazarina, ako aj história talianskeho kontroverzného rodu Borgiovcov. Knižničný fond postihli tri aukcie, ale mnohé knihy z neho sa jednoducho aj postrácali. Dnes je v knižnici zhruba 12 000 zväzkov z apponyiovských čias. Sú v desiatich jazykoch, medzi nimi aj v hebrejčine. Z hľadiska slohovej charakteristiky a vývoja umeleckého remesla knižnica predstavuje na území Slovenska ojedinelý celistvý interiér. V snahe dosiahnuť monumentálnosť priestoru bolo pri rekonštrukcii knižnice v kaštieli v Oponiciach využité súdobé tvaroslovie (schodisko, galéria). Rovnako ako v celej pamiatke sa aj v knižnici aplikovala moderná vzduchotechnika, klimatizácia, kúrenie, zabezpečovacie a informačné systémy, či požiarna ochrana. Práce na komplexnej pamiatkovej obnove národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa a parku v Oponiciach sa uskutočnili v takej kvalite, že 10.novembra 2011 Ministerstvo kultúry SR udelilo kolektívu Ing. arch. Otokar Križma, Ing. arch. Zuzana Križmová, Ing. Peter Králik cenu Fénix, Kultúrna pamiatka roka 2010.

zdroj-asb.sk

Po schodoch, po zvukoch

Po schodoch sa nám už veľmi nechce. Radšej využijeme vertikálny transportný prostriedok, ideálne s hlasovou voľbou a rádiom. Ale jestvujú stále čarovné schodiská, ktoré nehodno ignorovať. Premiestňovať sa po schodiskách s dušou, s dôrazom na detail a jedinečnosť dokáže vytvoriť umelecký zážitok.

Nádherná vzorová dlažba hovorí o nostalgii zo začiatku minulého storočia. Sivá farebnosť je vkusným a elegantným výberom, thumbs up!

Mohutné zábradlie je dominantou schodiska, vedie pozoruhodnú cestu do svojho srdca. Ani nohy sa príliš nenastepujú…

Táto nádherná fotka je od známeho kanadského fotografa architektúry Roberta Polidori, a ak pamäť neklame, autorom schodiska je architekt Mansart, neskorší menovateľ manzardových striech. Mansart, ktorý dokončoval Palác vo Versailles, si už v 17. storočí dovolil navrhnúť a zrealizovať votknuté schodisko do stien a chýbajúce stĺpy nechal ‘na výsmech’ vytŕčať spod schodov. Aké inovatívne!

A na koniec, autoportrét Cari Ann Wayman v tajomnej atmosfére a dobrej kompozícii pri skvelej tapete.

Kto vládne tomuto galerijnému priestoru

na prvý pohľad je zrejmé, kto vládne tomuto galerijnému priestoru. topánky, zrkadlá a šatky sú veľmi účelne a príručne porozmiestňované. jeden by neveril a nadobudol dojem, že to môže byť spôsobené i detailným zmyslom fotografa vieryhodne zinscenovať realitu . nech je akokoľvek, vyšlo to.
… tajomstvo obytných interiérov spočíva v tom, že hybnou silou pre akúkoľvek zmenu sú v drvivej väčšine ženy… otázkou ostáva, do akej miery to platí len pre interiéry…

Ach tie schodiská

ach tie schodiská. už sme hovorili o tom, aké miesto má schodisko v priestore. je to jednou z najväčších výziev v interiéri. existuje mnoho foriem a nápadov, ako zvládnuť prepojenie jednotlivých podlaží. večnou otázkou ostane vhodný výber materiálov pre schodiskové stupne, stvárnenie zábradlia a madiel, nosná konštrukcia ramien a nakoniec, detaily a technické prevedenie. zjednodušenie by sa dalo povedať: ak si chceš preklepnúť svojho architekta, nechaj ho nakresliť tvoje nové schody… veľa sa dozvieš